Gastroenterologie
a hepatologie

Disease clearance – nový horizont v ulceróznej kolitíde

Igor Šturdík¹, Anna Gojdičová¹, Samuel Majna¹, Jana Skubáková¹, Zuzana Vrablicová¹, Jozef Tóth¹, Tibor Hlavatý¹

+ Pracoviště
¹ Gastroenterologické centrum Bezručova, Poliklinika Bezručova, Bratislava

Souhrn

Terapeutické ciele pri ulceróznej kolitíde prešli evolúciou od symptomatickej kontroly k stratégii liečby zameranej na cieľ, kde sa endoskopická remisia stala kľúčovým cieľom. Avšak, pretrvávajúca histologická aktivita u pacientov v endoskopickej remisii predstavuje riziko relapsu, čo viedlo k návrhu nového, ambicióznejšieho cieľa – „disease clearance“. Tento koncept predstavuje kompozitný cieľ zahŕňajúci simultánne dosiahnutie klinickej, endoskopickej a histologickej remisie. Narastajúce dôkazy potvrdzujú, že dosiahnutie „disease clearance“ je spojené s výrazne lepšími dlhodobými výsledkami, vrátane nižšieho rizika hospitalizácií a chirurgických zákrokov. Prelomové výsledky štúdie VERDICT naviac ukázali, že pri stratégii liečby zameranej na cieľ s vedolizumabom je tento prísny cieľ reálne dosiahnuteľný až u 67,2 % pacientov po 48 týždňoch, najmä ak je liečba nasadená včas. „Disease clearance“ tak predstavuje nový horizont v manažmente ulceróznej kolitídy s potenciálom zmeniť prirodzený priebeh ochorenia, a hoci jeho implementácia prináša výzvy, posúva paradigmu liečby k úplnému potlačeniu zápalovej aktivity a personalizovanej medicíne.

Klíčová slova

ulcerózna kolitída, disease clearance, liečba zameraná na cieľ, vedolizumab, histologická remisia

Úvod

Ulcerózna kolitída (UC) je chronické, relapsujúce a progredujúce zápalové ochorenie čreva, ktorého manažment prešiel v posledných dekádach zásadným vývojom. Historicky bola terapia zameraná primárne na úľavu od symptómov, ako sú hnačka a rektálne krvácanie, avšak s príchodom biologickej liečby a hlbším pochopením patofyziológie ochorenia sa paradigma liečby posunula od symptomatickej kontroly k stratégii nazvanej liečba zameraná na cieľ (treat-to-target) (T2T). T2T si kladie za cieľ dosiahnuť objektívne a merateľné ukazovatele potlačenia zápalu.Tento prístup je založený na predpoklade, že potlačenie aktívneho zápalu, nielen jeho klinických prejavov, môže zmeniť prirodzený priebeh ochorenia a zabrániť dlhodobým komplikáciám a štrukturálnemu poškodeniu čreva [1]. Kľúčovým míľnikom v tejto evolúcii bolo stanovenie endoskopického zhojenia sliznice ako hlavného dlhodobého terapeutického cieľa v rámci medzinárodného konsenzu STRIDE-II (Selecting Therapeutic Targets in Inflammatory Bowel Disease) [2]. Endoskopická remisia, najčastejšie definovaná ako Mayo Endoscopic Score (MES) 0 alebo 1, sa stala zlatým štandardom, pretože jej dosiahnutie je robustne spojené s priaznivými dlhodobými výsledkami, vrátane nižšieho rizika klinických relapsov, hospitalizácií, potreby kolektómie a zníženého užívania kortikosteroidov. Tento posun od subjektívnych symptómov k objektívnemu endoskopickému nálezu predstavoval zásadný pokrok v manažmente UC. Napriek nesporným prínosom endoskopickej remisie sa ukázalo, že ani dosiahnutie makroskopicky normálneho alebo takmer normálneho vzhľadu sliznice (MES ≤ 1) nie je konečným riešením. Klinické pozorovania a štúdie konzistentne ukazujú, že významná časť pacientov, približne jedna štvrtina až jedna tretina, ktorí sú v endoskopickej remisii, má stále prítomnú histologickú (mikroskopickú) aktivitu zápalu. Tento perzistujúci mikroskopický zápal nie je benígny; bol identifikovaný ako silný a nezávislý prediktor budúceho klinického relapsu, a to aj u pacientov, ktorí sa zdajú byť v hlbokej remisii podľa klinických a endoskopických kritérií [3]. Tento fenomén poukázal na limity súčasných cieľov a odhalil neuspokojenú potrebu hľadať ešte hlbšie úrovne remisie, ktoré by lepšie korelovali s dlhodobou kontrolou ochorenia. Logickým krokom v evolúcii terapeutických cieľov sa tak stalo zameranie na histologickú úroveň.

Predstavenie konceptu „disease clearance”

V reakcii na tieto limity sa v posledných rokoch formuje nový, ambicióznejší a komplexnejší terapeutický cieľ – „disease clearance“. Tento koncept predstavuje logické vyvrcholenie evolučného tlaku na terapeutické ciele, ktorý bol poháňaný snahou prekonať obmedzenia predchádzajúcich definícií remisie. „Disease clearance“ integruje tri kľúčové domény: klinickú remisiu, endoskopickú remisiu a, čo je najdôležitejšie, aj kompletnú histologickú remisiu. Cieľom je dosiahnuť stav, ktorý sa čo najviac približuje fyziologickej norme, s hypotézou, že úplné potlačenie zápalu na všetkých merateľných úrovniach má najvyšší potenciál zmeniť prirodzený priebeh ochorenia a zabrániť jeho dlhodobým následkom.

Aby sa predišlo nejednoznačnosti a umožnila sa štandardizácia v klinických štúdiách a praxi, Medzinárodná organizácia pre štúdium IBD (IOIBD – International Organization for the Study of IBD) navrhla precíznu a kvantifikovateľnú definíciu „disease clearance“. Tento kompozitný cieľ je definovaný ako simultánne dosiahnutie troch prísnych kritérií [4]:

• klinická remisia: definuje sa ako parciálne Mayo skóre (pMS) rovné 0. Znamená to úplnú absenciu rektálneho krvácania (subskóre rektálneho krvácania = 0) a normálnu frekvenciu stolice v porovnaní so stavom pred ochorením (subskóre frekvencie stolice = 0);
• endoskopická remisia: definuje sa ako Mayo Endoscopic Score (MES) rovné 0. Toto kritérium vyžaduje úplne normálny vzhľad sliznice bez akýchkoľvek znakov zápalu, ako sú erytém, strata vaskulárneho vzoru, friabilita, erózie alebo ulcerácie;
• histologická remisia: tento cieľ sa označuje aj ako histologické zhojenie a znamená vymiznutie aktívneho zápalu na mikroskopickej úrovni.

Hoci existuje viacero hodnotiacich systémov, IOIBD definuje histologickú remisiu ako splnenie kritérií podľa jedného z nasledujúcich validovaných indexov:

• Nancy index (NI) rovný 0: znamená to úplnú absenciu akútneho zápalového infiltrátu (neutrofilov v laminapropria a epiteli) a absenciu ulcerácií;
• Robarts Histopatology Index (RHI) < 3: tento index vyžaduje neprítomnosť neutrofilov v epiteli a v laminapropria, žiadne erózie ani ulcerácie. Nízke skóre potvrdzuje ústup akútnych zápalových zmien;
• Geboes skóre < 2B.0: tento cieľ, použitý napr. v štúdii VERDICT, je ekvivalentný a taktiež indikuje absenciu aktívneho neutrofilného zápalu v epiteliálnej vrstve.

Spoločným menovateľom všetkých týchto histologických kritérií je teda absencia aktívneho neutrofilného zápalu, čo je považované za najhlbšiu úroveň remisie a kľúčový predpoklad pre dlhodobo priaznivý vývoj ochorenia.

Tento posun od cieľov pripúšťajúcich určitú zostatkovú aktivitu (napr. MES ≤ 1) k cieľom vyžadujúcim absolútnu absenciu aktivity (MES = 0, pMS = 0, NI = 0) predstavuje významnú zmenu paradigmy. Je to prechod od „zlepšenia“ k „absencii, ktorý odráža snahu o dosiahnutie stavu „nulovej tolerancie“ voči zápalu. Tento prístup má zásadné implikácie, pretože si vyžaduje citlivejšie hodnotiace nástroje a potenciálne aj proaktívnejšie a cielenejšie liečebné stratégie.

Je nevyhnutné presne odlíšiť „disease clearance“ od iných, často používaných, no menej prísnych konceptov hlbokej remisie, aby sa predišlo terminologickým nejasnostiam. Deep remission (hlboká remisia): tento termín sa najčastejšie vzťahuje na kombináciu klinickej a endoskopickej remisie (napr. pMS ≤ 2 a MES ≤ 1). Kľúčovým rozdielom je, že štandardne nezahŕňa požiadavku na histologickú remisiu. HEMR (Histologic-endoscopic mucosal remission): tento kompozitný ukazovateľ kombinuje endoskopickú a histologickú remisiu (napr. MES ≤ 1 a Geboes skóre < 2). Hoci zahŕňa histológiu, nemusí nevyhnutne vyžadovať striktnú klinickú remisiu (pMS = 0) alebo úplne normálny endoskopický nález (MES = 0). HEMI (Histologic-endoscopic mucosal improvement): predstavuje ešte menej prísny cieľ, ktorý vyžaduje len zlepšenie, nie úplnú remisiu na oboch úrovniach (napr. MES ≤ 1 a Geboes skóre ≤ 3.1) (tab. 1).

S novým konceptom prichádza aj diskusia o jeho názve. Termín „clearance“ (vyčistenie), ktorý bol prebratý z dermatológie (napr. PASI 100 pri psoriáze), môže byť z pohľadu pacienta potenciálne zavádzajúci. Existuje obava, že by si ho pacienti mohli zamieňať s pojmom vyliečenie, čo by mohlo viesť k nerealistickým očakávaniam a následnému sklamaniu, keďže UC je v súčasnosti nevyliečiteľné ochorenie. Preto je kľúčová dôsledná komunikácia zo strany lekára, ktorý musí vysvetliť, že „disease clearance“ nie je synonymom vyliečenia, ale predstavuje najhlbší dosiahnuteľný stupeň remisie, ktorý je spojený s najlepšími dlhodobými výsledkami [1]. Keďže je pojem „disease clearance“ v kontexte IBD pomerne nový, nemá zatiaľ ani ustálený slovenský ekvivalent. Ponúkajú sa pojmy ako vymiznutie aktivity ochorenia, dosiahnutie hlbokej remisie, úplné vyhojenie sliznice, ústup ochorenia, regresia ochorenia alebo sanácia zápalového procesu.

Klinický a prognostický význam „disease clearance”

Koncept „disease clearance“ predstavuje klinicky a prognosticky relevantný cieľ liečby, ktorého dosiahnutie je spojené so zásadným ovplyvnením ďalšieho priebehu ochorenia. Údaje z reálnej klinickej praxe potvrdzujú, že pacienti s ulceróznou kolitídou v stave „disease clearance“ majú priaznivejší klinický priebeh a nižšiu mieru nepriaznivých klinických výsledkov. Potvrdila to aj multicentrická štúdia (Taliansko, Francúzsko), v ktorej 109 zo 494 pacientov s UC (22,1 %) dosiahlo „disease clearance“ už pri vstupe do štúdie. Počas mediánu sledovania 24 mesiacov bola u týchto pacientov pozorovaná signifikantne nižšia miera hospitalizácií (5,5 vs. 23,1 %; p < 0,001) a chirurgických intervencií (1,8 vs. 10,9 %; p = 0,003) v porovnaní s kohortou bez dosiahnutia tohto cieľa. Dlhodobo nižšie riziko hospitalizácie (log-rank p < 0,0001) aj chirurgických zákrokov (log-rank p < 0,00095) potvrdila aj analýza pomocou Kaplan-Meierových kriviek [5].Tieto zistenia implikujú, že kompletná supresia zápalu na všetkých úrovniach účinne prerušuje patologickú kaskádu vedúcu k závažným relapsom ochorenia či k ireverzibilnému poškodeniu čreva vyžadujúcemu chirurgickú intervenciu.

Dosiahnutie „disease clearance“ u pacientov s UC je dobre zdokumentované ako v klinických štúdiách, tak v podmienkach reálnej praxe, a to pri použití rôznych liečebných modalít, zahŕňajúcich konvenčnú aj biologickú liečbu.

Prvýkrát bol komplexný cieľ „disease clearance“ hodnotený ako kompozitný ukazovateľ v post hoc analýze štúdie VARSITY [6]. VARSITY bola randomizovaná, dvojito zaslepená, dvojito maskovaná a aktívne kontrolovaná štúdia fázy 3b, ktorá porovnávala účinnosť a bezpečnosť vedolizumabu a adalimumabu počas 52-týždňovej liečby pacientov so stredne ťažkou až ťažkou ulceróznou kolitídou (UC) [7].

Portugalská retrospektívna kohortová štúdia hodnotila podiel udržanej klinickej remisie a negatívnych výsledkov ochorenia (potreba systémových steroidov, eskalácia liečby, hospitalizácia alebo chirurgický zákrok) u pacientov s UC liečených mesalazínom, ktorí dosiahli „disease clearance“. Celkovo bolo 56 pacientov s „disease clearance“ a v analýze prežívania mali títo pacienti celkovú mieru udržania remisie po dobu 3 rokov na úrovni 76 %. Počas priemerného sledovania v trvaní 34 mesiacov žiadny pacient nepodstúpil chirurgický zákrok a iba malá časť jedincov (14,3 %) zaznamenala negatívne výsledky – potreba steroidov (n = 6), imunosupresív alebo biologických liekov (n = 6), alebo hospitalizácia (n = 1) [8].

V štúdii UNIFI bol porovnávaný podiel pacientov, ktorí dosiahli „disease clearance“ po indukčnej a udržiava- cej liečbe placebom alebo ustekinumabom [9]. Pacienti liečení 130 mg usteki- numabu a 6 mg/kg ustekinumabu mali v 8. týždni vyššiu mieru „disease clearance“ v porovnaní s placebom (15 a 15 %, v uvedenom poradí, vs. 6 %; p < 0,05 pre obe dávky ustekinumabu). Tieto údaje sa potvrdili aj v udržiavacej fáze, kde významne vyšší podiel pacientov liečených 90 mg ustekinumabu subkutánne každých 12 alebo 8 týždňov dosiahol „disease clearance“ v porovnaní s placebom (37 a 42 %, v uvedenom poradí, vs. 23 %; p < 0,05 pre obe porovnania). Okrem toho, dosiahnutie „disease clearance“ v 8. týždni bolo spojené s vyšším podielom klinickej remisie, histologického zlepšenia, endoskopického zlepšenia a histo-endoskopického zhojenia sliznice v 44. týždni v porovnaní s tými, ktorí v 8. týždni „disease clearance“ nedosiahli.

Dosiahnuteľnosť „disease clearance” s vedolizumabom

Štúdia VERDICT (actiVE ulcerative colitis, a RanDomIsed Controlled Trial) je prelomová v tom, že ako prvá prospektívna, randomizovaná štúdia priamo testuje hypotézu, či je snaha o dosiahnutie prísnejšieho cieľa spojená s lepšími výsledkami, a zároveň poskytuje cenné dáta o dosiahnuteľnosti týchto cieľov [1].VERDICT randomizuje 660 pacientov so stredne ťažkou až ťažkou UC do troch ramien s rôznymi T2T stratégiami, pričom liečba je podľa potreby eskalovaná pomocou vedolizumabu:

• skupina 1 (kontrolná): cieľom je symptomatická remisia bez kortikosteroidov (CS-free) (Mayo RBS = 0);
• skupina 2 (stredne prísna): cieľom je CS-free symptomatická a endoskopická remisia (MES ≤ 1);
• skupina 3 (najprísnejšia): cieľom je CS-free symptomatická, endoskopická a histologická remisia (Geboes < 2B.0), čo zodpovedá definícii „disease clearance“.

Primárnym cieľom štúdie je porovnať čas do prvej komplikácie súvisiacej s UC medzi skupinou 3 a skupinou 1, čím sa priamo testuje klinický prínos snahy o „disease clearance“.

Najnovšie priebežné dáta zo štúdie, prezentované na kongrese ECCO 2025 (dáta k septembru 2024), priniesli pozoruhodné a do istej miery prekvapivé výsledky týkajúce sa dosiahnuteľnosti cieľov po 48 týždňoch liečby. Pôvodné odhady pri dizajne štúdie VERDICT predpokladali, že cieľ v najprísnejšej skupine 3 dosiahne len 30 % pacientov. Priebežné výsledky však ukazujú mieru dosiahnutia cieľa, ktorá je viac ako dvojnásobná. V populácii pacientov s kompletnými dátami po 48 týždňoch (completer analysis) dosiahlo cieľ „disease clearance“ až 67,2 % pacientov. V konzervatívnejšej analýze všetkých randomizovaných pacientov (intention-to-treat) dosiahlo tento cieľ 46,4 % pacientov [10]. Tieto čísla jasne demonštrujú, že s cielenou a proaktívne eskalovanou liečbou, ako je vedolizumab v rámci T2T stratégie, je aj ten najprísnejší kompozitný cieľ reálne dosiahnuteľný u veľkej časti pacientov so stredne ťažkou až ťažkou UC. Dáta zo štúdie VERDICT silne podčiarkujú koncept „okna príležitosti“ v liečbe UC. Výsledky konzistentne ukazujú, že biologicky naivní pacienti majú podstatne vyššiu šancu na dosiahnutie terapeutických cieľov. V skupine 3 („disease clearance“) dosiahlo po 48 týždňoch cieľ 70,1 % bionaivných pacientov, zatiaľ čo u bioexponovaných pacientov to bolo 50,0 % (graf 1) [10].Tento významný rozdiel naznačuje, že dlhšia história zápalu a predchádzajúce zlyhanie liečby znižujú strop dosiahnuteľných výsledkov. Včasné nasadenie vysoko účinnej liečby u pacientov s rizikovými faktormi je preto kľúčové pre maximalizáciu šance na dosiahnutie najhlbšej možnej remisie. Detailná analýza histologických nálezov v skupine tri štúdie VERDICT ukazuje, že histologické hojenie je postupný proces. Dáta preukázali inkrementálne zlepšovanie vo všetkých hodnotených histologických indexoch (Nancy, RHI, Geboes) v časových bodoch 16, 32 a 48 týždňov. Napríklad, priemerná zmena RHI od východiskovej hodnoty sa zlepšila z –9,0 v týždni 16 na –12,2 v týždni 48. Hodnotenia histologickej remisie boli podobné pre skóre NI, RHI aj Geboes (definované ako skóre < 2B.0), pričom 50 % pacientov dosiahlo CS-free histologickú remisiu v 16. týždni a 66,7 % v 48. týždni (graf 2) [11]. Tieto zistenia naznačujú, že liečba vedolizumabom vedie k postupnému a trvalému potláčaniu mikroskopického zápalu, čo si vyžaduje dostatočný čas na dosiahnutie maximálneho účinku.

Diskusia

Napriek sľubným dátam a silnému teoretickému opodstatneniu prináša koncept „disease clearance“ aj niekoľko výziev. Implementácia stratégie cielenej na „disease clearance“ do bežnej klinickej praxe naráža na praktické prekážky. Vyžaduje si opakované endoskopické vyšetrenia s odberom biopsií, čo je invazívne, nákladné a logisticky náročné. Navyše, existuje určitá neochota lekárov eskalovať liečbu na drahšie biologiká u pacientov, ktorí sú klinicky asymptomatickí, aj keď majú prítomnú endoskopickú alebo histologickú aktivitu. Tento prístup vytvára potenciálny konflikt medzi klinicky ideálnou stratégiou a ekonomickou realitou zdravotníckych systémov. Kľúčom k prekonaniu tejto bariéry bude personalizácia – identifikácia pacientov s vysokým rizikom progresie, u ktorých je tento intenzívny prístup najviac opodstatnený a nákladovo efektívny. Zostáva otvorenou otázkou, či by „disease clearance“ malo byť univerzálnym cieľom pre všetkých pacientov s UC. Pre pacientov s vysokým rizikom komplikácií, mladých pacientov alebo novodiagnostikovaných pacientov sa tento cieľ javí ako najvhodnejší. Na druhej strane, pre starších pacientov s komorbiditami alebo pacientov s dlhodobo stabilným, nízko aktívnym ochorením môže byť menej prísny cieľ, ako je napr. hlboká remisia (klinická + endoskopická), dostatočným a pragmatickejším kompromisom medzi prínosmi a rizikami/nákladmi liečby. Budúcnosť manažmentu UC smeruje k zníženiu invazivity a zvýšeniu personalizácie. Intenzívny výskum sa zameriava na validáciu neinvazívnych markerov, ako sú fekálny kalprotektín a ultrazvuk čreva, ktoré by mohli v budúcnosti čiastočne nahradiť potrebu opakovaných endoskopií pri monitorovaní aktivity ochorenia. Zároveň sa na horizonte objavujú ešte ambicióznejšie ciele, ktoré idú za hranice histológie. Koncepty ako „hojenie črevnej bariéry“ (hodnotené napr. konfokálnou laserovou endomikroskopiou) a „molekulárna remisia“ (hodnotená na základe génovej expresie v biopsiách) by mohli poskytnúť ešte presnejšie prediktory dlhodobého priebehu ochorenia a stať sa ďalším stupňom v evolúcii terapeutických cieľov.

Záver

Koncept „disease clearance“ predstavuje významný posun v chápaní a manažmente ulceróznej kolitídy. Ako komplexný a prísny terapeutický cieľ, ktorý integruje klinickú, endoskopickú a histologickú remisiu, ponúka potenciál na zásadnú zmenu prirodzeného priebehu ochorenia. Narastajúce dôkazy naznačujú, že jeho dosiahnutie je spojené s výrazne lepšími dlhodobými výsledkami, vrátane zníženého rizika hospitalizácií a chirurgických zákrokov, a môže slúžiť ako náhradný ukazovateľ modifikácie ochorenia.

Prelomová štúdia VERDICT poskytuje prvé prospektívne dôkazy, že „disease clearance“ nie je len teoretickým ideálom, ale s modernou cielenou liečbou, ako je vedolizumab, je reálne dosiahnuteľným cieľom u významnej časti pacientov, najmä ak sa liečba začne včas v rámci „okna príležitosti“ [10,11]. Hoci jeho implementácia do bežnej klinickej praxe prináša praktické a ekonomické výzvy, koncept „disease clearance“ posúva paradigmu T2T na novú, hlbšiu úroveň. Otvára cestu k personalizovanej medicíne, kde cieľom už nie je len kontrola symptómov, ale úplné potlačenie zápalovej aktivity na všetkých úrovniach, s ambíciou zabezpečiť pacientom dlhodobý život bez komplikácií a dopadov ochorenia.

ORCID autorov

A. Gojdičová 0000-0003-1124-4628,
S. Majna 0009-0007-9832-436X,
T. Hlavatý 0000-0003-2555-9081.

Doručené/Submitted: 13. 8. 2025
Prijaté/Accepted: 25. 8. 2025

Korespondenčný autor
MUDr. Igor Šturdík, PhD.
Gastroenterologické centrum Bezručova
Poliklinika Bezručova
Bezručova 2531/5
811 09 Bratislava
igor.sturdik@gmail.com

Pro přístup k článku se, prosím, registrujte.

Výhody pro předplatitele

Výhody pro přihlášené

Literatura

1. Jairath, V, Zou G, Wang Z et al. Determining the optimal treatment target in patients with ulcerative colitis: rationale, design, protocol and interim analysis for the randomised controlled VERDICT trial. BMJ Open Gastroenterol 2024; 11(1): e001218. doi: 10.1136/bmjgast-2023-001218.
2. Turner D, Ricciuto A, Lewis A et al. STRIDE-II: an update on the Selecting Therapeutic Targets in Inflammatory Bowel Disease (STRIDE) initiative of the International Organization for the study of IBD (IOIBD): determining therapeutic goals for treat-to-target strategies in IBD. Gastroenterology 2021; 160(5): 1570–1583. doi: 10.1053/ j.gastro.2020.12.031.
3. Schreiber S, Danese S, Dignass A et al. Defining comprehensive disease control for use as a treatment target for ulcerative colitis in clinical practice: International Delphi Consensus Recommendations. J Crohns Colitis 2024; 18(1): 91–105. doi: 10.1093/ecco-jcc/jjad130.
4. D’Amico F, Magro F, Siegmund B et al. Disease clearance as a new outcome in ulcerative colitis: a systematic review and expert consensus. Inflamm Bowel Dis 2024; 30(6): 1009–1017. doi: 10.1093/ibd/izad159.
5. D’Amico F, Fiorino G, Solitano V et al. Ulcerative colitis: impact of early disease clearance on long-term outcomes – a multicenter cohort study. United European Gastroenterol J 2022; 10(7): 775–782. doi: 10.1002/ueg2.12288.
6. Danese S, Schreiber S, Loftus E et al. P271 Evolving targets in ulcerative colitis: defining disease clearance in the VARSITY study. J Crohns Colitis 2021; 15(Suppl 1): S305. doi: 10.1093/ecco-jcc/jjab076.396.
7. Sands BE, Peyrin-Biroulet L, Loftus ED et al. Vedolizumab versus adalimumab for moderate-to-severe ulcerative colitis. N Engl J Med 2019; 381(13): 1215–1226. doi: 10.1056/NEJMoa1905725.
8. Nascimento C, Revés J, Ramos LR et al. P406 disease clearance in patients with ulcerative colitis treated with aminosalicylates. J Crohns Colitis 2022; 16(Suppl 1): i398. doi: 10.1093/ecco-jcc/jjab232.533.
9. Danese S et al. P0417 effects of ustekinumab induction and maintenance therapy on disease clearance in the unifi phase 3 study in ulcerative colitis. United European Gastroenterol J 2021; 9(S8): 262–907. doi: 10.1002/ueg2.12144.
10. Jairath V, Zou GY, Adsul S et al. DOP050 target achievement after 48 weeks of vedolizumab treatment in patients with moderate to severe ulcerative colitis: an interim analysis from the VERDICT trial. Gastroenterology 2025; 169(Suppl 1): S268. doi: 10.1016/S0016-5085(25)01562-8.
11. Jairath V, Peyrin-Biroulet L, Magro F et al. DOP007 change in histological inflammation in patients with ulcerative colitis treated with vedolizumab: results from the continuing VERDICT trial. J Crohns Colitis 2025; 19(Suppl 1): i92–i93. doi: 10.1093/ecco-jcc/jjae190.0046.