Gastroenterologie
a hepatologie

Klinická užitočnosť EUS-navigovanej punkcie solídnych pankreatických lézií z jedného centra: diagnostické spektrum, liečebné režimy a prognostické súvislosti

Tomáš Koller¹, Petra Vrbová¹, Gabriel Holst¹, Dana Dudová¹, Iveta Mečiarová², Viliam Gál², Miroslav Tomáš³, Jozef Dolník³

+ Pracoviště
¹ Gastroenterology and Hepatology Division of the 5th Department of Internal Medicine, Faculty of Medicine, Comenius University Bratislava University Hospital Bratislava
² Unilabs Slovensko, s. r. o., Bratislava
³ Clinic of Surgical Oncology, Slovak Medical University, National Cancer Institute, Bratislava

Souhrn

Úvod: Solídne pankreatické lézie (SPL) predstavujú významnú diagnostickú a terapeutickú výzvu kvôli ich vysokému malígnemu potenciálu a obmedzeným možnostiam liečby. Odber vzoriek tkaniva pod endoskopickým ultrazvukom (EUS) sa stal základným kameňom ich hodnotenia a ponúka minimálne invazívny prístup k histologickej diagnóze lézií. Cieľom tejto štúdie bolo posúdiť klinickú užitočnosť biopsie pod endoskopickým ultrazvukom (EUS) pre SPL v jednom centre. Metódy: Retrospektívne sme analyzovali pacientov, ktorí podstúpili odber vzoriek tkaniva pod endoskopickým ultrazvukom pre SPL v Univerzitnej nemocnici v Bratislave v rokoch 2018 až 2023. Vylúčili sme cystické lézie alebo negatívne nálezy EUS. Zozbierali sa údaje o demografických údajoch, charakteristikách lézií, technikách odberu vzoriek, patológii, liečebných modalitách a výsledkoch prežitia. Diagnostické kategórie boli stratifikované a analýzy prežitia boli vykonané pomocou Kaplan-Meierových kriviek a Coxovho regresného modelovania. Výsledky: Zo 747 EUS výkonov 159 spĺňalo kritériá zaradenia. Medián veku pacientov bol 67 rokov; 62,3 % boli muži. Najčastejšou diagnózou bol adenokarcinóm pankreasu (61,6 %), nasledovali nešpecifikované malígne lézie (10,1 %), benígne lézie (8,2 %) a neuroendokrinné nádory (7,5 %). Malígne alebo potenciálne malígne lézie predstavovali 83,9 % prípadov. Biopsia pod kontrolou EUS bola diagnostická v 90,6 % prípadov bez zaznamenaných závažných komplikácií. Liečba (chirurgická, chemoterapia alebo oboje) bola podaná u 48,4 % pacientov. Chirurgický výkon aj chemoterapia boli spojené s výrazne zlepšeným prežívaním, pričom najlepšie výsledky boli pozorované u pacientov, ktorí dostávali kombinovanú liečbu. Chirurgický výkon bol jediným nezávislým prediktorom zníženej mortality (HR = 0,376; p = 0,002). Záver: Odber vzoriek pod kontrolou EUS je bezpečný a účinný nástroj na diagnostiku SPL s robustným diagnostickým prínosom a priamym vplyvom na plánovanie liečby. Integrácia histologických nálezov do multidisciplinárneho manažmentu významne ovplyvňuje prognózu, najmä u pacientov vhodných na chirurgickú resekciu a/alebo chemoterapiu. Tieto zistenia zdôrazňujú kľúčovú úlohu EUS v rámci koordinovaného rámca starostlivosti o SPL.

Klíčová slova

endosonografia, pankreatické neoplázie, biopsia tenkou ihlou, retrospektívne štúdie, analýza prežívania, adenokarcinóm, multidisciplinárny tím

Článek je v angličtině, prosím přepněte do originální verze.

Pro přístup k článku se, prosím, registrujte.

Výhody pro předplatitele

Výhody pro přihlášené

Literatura

1. Iglesias-Garcia J, De La Iglesia-Garcia D, Olmos-Martinez JM et al. Differential diagnosis of solid pancreatic masses. Minerva Gastroenterol Dietol 2020; 66(1): 70–81. doi: 10.23736/S1121- 421X.20.02646-X.
2. Pulkertová A, Špičák J, Gábriš V et al. Correlation of indications for pancreatic resection with histopathological findings. Gastroenterol Hepatol 2012; 66(3): 191–195.
3. Machicado JD, Sheth SG, Chalhoub JM et al. American Society for Gastrointestinal Endoscopy guideline on the role of endoscopy in the diagnosis and management of solid pancreatic masses: summary and recommendations. Gastrointest Endosc 2024; 100(5): 786–796. doi: 10.1016/j.gie.2024.06.002.
4. Cazacu IM, Chavez AA, Saftoiu A et al. A quarter century of EUS-FNA: progress, milestones, and future directions. Endosc Ultrasound 2018; 7(3): 141–160. doi: 10.4103/eus.eus_19_18.
5. Francisse S, Gkolfakis P, Viesca MFY et al. The impact of a multidisciplinary team approach on the management of focal pancreatic lesions: a single tertiary center experience. Ann Gastroenterol 2023; 36(5): 580–587. doi: 10.20524/aog.2023.0827.
6. Schutz HM, Quispel R, Veldt BJ et al. Cumulative sum learning curves guiding multicenter multidisciplinary quality improvement of EUS-guided tissue acquisition of solid pancreatic lesions. Endosc Int Open 2022; 10(4): E549–E557. doi: 10.1055/a-1766-5259.
7. Hewitt MJ, McPhail MJ, Possamai L et al. EUS-guided FNA for diagnosis of solid pancreatic neoplasms: a meta-analysis. Gastrointest Endosc 2012; 75(2): 319–331. doi: 10.1016/j.gie.2011.08.049.
8. Facciorusso A, Arvanitakis M, Crinò SF et al. Endoscopic ultrasound-guided tissue samling: European Society of Gastrointestinal Endoscopy (ESGE) technical and technology review. Endoscopy 2025; 57(4): 390–418. doi: 10.1055/a-2524-2596.
9. Chalhoub JM, Hawa F, Grantham T et al. Effect of the number of passes on diagnostic performance of EUS fine-needle biopsy of solid pancreatic masses: a systematic review and meta-analysis. Gastrointest Endosc 2024; 100(4): 595.e8–604.e8. doi: 10.1016/j.gie.2024.05.022.
10. Mohamed WT, Jahagirdar V, Jaber F et al. Endoscopic ultrasound-guided fine-needle biopsy versus aspiration for tissue sampling adequacy for molecular testing in pancreatic ductal adenocarcinoma. Cancers (Basel) 2024; 16(4): 761. doi: 10.3390/cancers16040761.
11. Misra S, Mahajan V, Kansal S et al. Benign pathologies encountered in the whipple pancreatico-duodenectomy specimen – 11-year experience from a tertiary care center. Int J Surg Pathol 2025; 33(6): 1411–1424. doi: 10.1177/10668969251323932.
12. Yarandi SS, Runge T, Wang L et al. In- creased incidence of benign pancreatic pathology following pancreaticoduodenectomy for presumed malignancy over 10 years despite increased use of endoscopic ultrasound. Diagn Ther Endosc 2014; 2014: 701535. doi: 10.1155/2014/701535.
13. Van Heerde MJ, Biermann K, Zondervan PE et al. Prevalence of autoimmune pancreatitis and other benign disorders in pancreatoduodenectomy for presumed malignancy of the pancreatic head. Dig Dis Sci 2012; 57(9): 2458–2465. doi: 10.1007/s10620-012-2191-7.
14. Dite P, Novotny I, Dvorackova J et al. Pancreatic solid focal lesions: differential diagnosis between autoimmune pancreatitis and pancreatic cancer. Dig Dis 2019; 37(5): 416–421. doi: 10.1159/000499762.
15. Shon F, Štiková Z, Maxa V et al. Intrapancreatic accessory spleen as a rare solid pancreatic lesion. Gastroenterol Hepatol 2018; 72(6): 522–526.
16. Gerritsen A, Molenaar IQ, Bollen TL et al. Preoperative characteristics of patients with presumed pancreatic cancer but ultimately benign disease: a multicenter series of 344 pancreatoduodenectomies. Ann Surg Oncol 2014; 21(12): 3999–4006. doi: 10.1245/s10434-014-3810-7.
17. Surci N, Rösch CS, Kirchweger P et al. The rate of avoidable pancreatic resections at a high-volume center: an internal quality control and critical review. J Clin Med 2023; 12(4): 1625. doi: 10.3390/jcm12041625.
18. Cazacu IM, Chavez AA, Mendoza TR et al. Quality of life impact of EUS in patients at risk for developing pancreatic cancer. Endosc Ultrasound 2020; 9(1): 53–58. doi: 10.4103/eus.eus_56_19.
19. Davidyuk V, Bhutiani N, Gold MK et al. Surgical diagnoses of pancreatic adenocarcinoma not found on previous endoscopic ultrasound: a case series and review of the literature. Am Surg 2023; 89(4): 990–995. doi: 10.1177/0003 1348211054531.
20. Löhr JM, Vujasinovic M, Maisonneuve P. Risk of pancreatic cancer in inflammatory pancreatic diseases. Korean J Gastroenterol 2025; 85(3): 280–285. doi: 10.4166/kjg.2025.019.
21. Okada K, Uemura K, Sumiyoshi T et al. Survival benefit of adjuvant therapy completion with early initiation for patients with pancreatic ductal adenocarcinoma. Ann Gastroenterol Surg 2024; 9(4): 785–793. doi: 10.1002/ags3.12898.
22. Kliment M, Urban O, Loveček M et al. Endosonography-guided fine needle aspiration biopsy of solid pancreatic masses – accuracy and impact on the treatment of 358 patients. Gastroenterol Hepatol 2013; 67(5): 431–437.
23. Sundaresan TK, Evans NS, Gupta S et al. Treatment rates and reasons for non-treatment in a real-world cohort of patients with pancreatic cancer. J Clin Oncol 2024; 42(Suppl 16): e13554. doi: 10.1200/JCO.2024.42.16_suppl.e13554.
24. Fusaroli P, Rakichevikj E, Lisotti A. Quality in EUS: for many but not for all. Best Pract Res Clin Gastroenterol 2025; 76: 102010. doi: 10.1016/j.bpg.2025.102010.