Za Ivanom, kolegom, priateľom, ktorý nás učil žiť… MUDr. Ivan Bunganič (1952–2021)
Človek môže, ba aj musí byť oveľa väčší, ako je ten malý život, ktorý prežívame. Mali by sme sa správať tak, aby sme mali nádej na príjemné očakávanie. To predpokladá vyrovnanú cestu životom, schopnosť nájsť rovnováhu medzi povinnosťou a odpočinkom.
Ivan, tak ako sme ho poznali, potvrdzoval svojim životom už vyššie napísané. V odbornej oblasti si volil najťažšie úlohy, lebo v zdolaní ťažkých vecí hľadal neustále výzvu. V pravidelnom rytme povinností našiel jeden zo zmyslov života – gastro- enterológiu. Gastroenterológii, svojmu milovanému odboru medicíny venoval bezmála 45 rokov, ktoré sú naplnené tvorivou aktivitou a výsledkami. „Gastroenterológia a hepatológia sú nesmierne široké oblasti medicíny a ľahko sa tam, môžeš stratiť,“ bolo jeho mottom.
Na priblíženie vyberám základné čriepky mozaiky jeho života.
Narodil sa v Prešove 2. 12. 1952. Je absolventom LF UPJŠ v Košiciach a po promócii v roku 1977 pracoval na internom oddelení. Od roku 1982 potom ako gastroenterológ vo Svidníku a Prešove. Od roku 1994 je v privátnom sektore. Absolvoval školenia v Košiciach, Bratislave, Vyšných Hágoch, Zwolle (Holandsko), študijné pobyty absolvoval v Prahe či Amsterdame. Zastával funkciu krajského gastroenterológa a hepatológa pre Prešovský kraj. Bol členom endoskopickej sekcie SGS a v súčasnosti zastával funkciu predsedu a koordinátora pracovnej skupiny pre štúdium a liečbu Helicobacter pylori (HP) pri SGS. Vypracoval záväzné odporúčania liečby infekcie HP. Od roku 2001 sa venoval problematike ochorení tenkého čreva a enteroskopii. Pôsobil v redakčnej rade časopisu Gastroenterológia pre prax. Je autorom a spoluautorom troch monografií, v ktorých podal problematiku takmer celej gastroenterológie, množstva prednášok, nezriedka vyžiadaných.
Jeho pracovisko je aj zároveň centrom pre biologickú liečbu nešpecifických črevných zápalov (IBD), bol aktívnym členom pracovnej skupiny pre IBD, na činnosti ktorej sa aktívne podieľal. Je spoluautorom odporúčaní slovenskej pracovnej skupiny pre IBD pri SGS pre liečbu IBD v reprodukčnom veku.
Pre uľahčenie cesty pacienta k lekárovi viedol internetovú poradňu.
Bol neúnavným predkladateľom a autorom, tiež spoluautorom katalógových výkonov v gastroenterológii na Ministerstve zdravotníctva SR.
Jeho pracovný rozmer možno jednoducho zúžiť do konštatovania, že si našiel životné povolanie, v ktorom pracuje v súlade telo s dušou, a že kedykoľvek si mohol povedať: „Mám svoju prácu rád.“
Jeho profesný život bol inšpirujúci aj pre jeho syna Bohuša a vnuka. Syn je úspešným a uznávaným gastroenterológom v pražskej ÚVN a vnuk študentom medicíny.
Je logické, že pri toľkých svojich pracovných aktivitách si musel kompenzovať život odpočinkom. To u neho neznamenalo „dolce far niente“, ale opäť nasadenie, ktoré sa pretavilo v športové aktivity. Hodiny aktívneho odpočinku pokladal za práve tak užitočné, ako hodiny strávené v ambulancii. Na kongresy vyrážal so športovými potrebami a využil každú voľnú chvíľu, aby dokázal, že ich neviezol zbytočne. Miloval beh, bicykel, lyžovanie, ale „nepohrdol“ ani loptovými hrami či golfom.
Milý Ivan, patríš k tým ľuďom, ktorý v čase účtovania môže bez obáv vyložiť svoje skutky na verejnú prehliadku. Svojou smrťou si nestratil hodnoty, za ktoré sa oplatilo žiť, Tvojou smrťou určite neodišla všetka budúcnosť…
Ostávaš v našich spomienkach, česť Tvojej pamiatke.
Martin Huorka
Pro přístup k článku se, prosím, registrujte.
Výhody pro předplatitele
Výhody pro přihlášené