RACIONÁLNA LIEČBA CHRONICKEJ HEPATITÍDY
Chronická hepatitída (CH) predstavuje etiopatogeneticky heterogénnu skupinu ochorení pečene s odlišným klinickým priebehom a prognózou. Pokrok v klinickej etiopatogenetickej, morfologickej a ďalšej laboratórnej diagnostike CH umožňuje lepšie charakterizova» špecifiká ochorenia pečene u konkrétneho pacienta, resp. stratifikova» pacientov s CH do skupín s ohµadom na racionálnu indikáciu príslušných terapeutických modalít. Racionálna liečba predpokladá predovšetkým zabezpeči» u daného pacienta určenie etiológie CH, ako aj stanovenie jej aktivity a štádia. Významným prvkom v terapeutickej úvahe pri indikácii konkrétneho liečebného postupu je aj zhodnotenie celkového zdravotného stavu, vrátane hodnotenia závažnosti sprievodných ochorení a prípadných porúch iných orgánových systémov.
Terapeutický prístup ku konkrétnemu pacientovi musí by» komplexný, založený na zvážení všetkých spomínaných skutočností a okolností. Zahŕňa všeobecné podporné opatrenia (dieta, primeraný pohybový režim, odstránenie toxických vplyvov – napr. alkohol, xenobiotiká) a racionálne indikovanú medikamentóznu liečbu, vrátane jej adekvátneho monitorovania.
Dostupné liečebné modality v oblasti farmakoterapie CH z hµadiska ich očakávaného účinku môžeme rozdeli» na tri základné skupiny: a) etiologická liečba, zameraná na ovplyvnenie definovanej príčiny CH, b) etiopatogenetická liečba, zasahujúca konkrétne mechanizmy vzniku, aktivity a progresie CH, c) symptomatická liečba, ktorá zmierňuje alebo odstraňuje prítomné symptómy choroby. S uvedenými liečebnými postupmi súvisia na jednej strane opatrenia v rámci primárnej prevencie (bránia vzniku) CH, ako aj liečebné postupy uplatňované pri liečbe neskorých následkov a komplikácií CH. Liečebné postupy sub a) a b) možno súčasne považova» aj za opatrenia sekundárnej prevencie CH (bránia vzniku komplikácií).
Možnosti etiologicky zameranej farmakoterapie sú výsledkom rozvoja klinickej hepatológie a hepatofarmakológie. Súvisia s rozširujúcim sa poznaním príčin CH, spresnením ich diagnostiky – a novými liečivými princípmi, overovanými a zavádzanými do praxe v podmienkach požiadaviek EBM (Evidence-based medicine). Príkladom je využitie interferónov a virostatík v liečbe CHB a CHC, liečba Wilsonovej choroby, hemochromatózy, autoimúnnej hepatitídy, atď. Etiopatogenetická liečba sa usiluje ovplyvni» mechanizmy podieµajúce sa na udržiavaní aktivity a histomorfologickej progresie CH. Ide o ovplyvnenie definovaných imunitných, zápalových, fibrogenetických a regeneračných procesov – a s nimi spojených regulačných mechanizmov na molekulárnej, celulárnej, tkanivovej a orgánovej, či systémovej úrovni. Patrí sem antifibrotická, anticholestatická, imunomodulačná (supresívna) a protizápalová liečba, ktorá využíva tieto účinky niektorých novších (napr. cytokíny, ich analógy a blokátory, či uvoµňovače, monoklonálne protilátky ai.), ale aj »klasických« molekúl (napr. interferóny, glukokortikoidy, vybrané imunosupresíva apod.), vrátane látok, ktoré zahŕňame do staro-novej skupiny »hepatík« (napr. kyselina ursodeoxycholová, silymarín, polyenylfosfatidylcholín, glycirrhizín, ai.). Symptomatická liečba CH sa zameriava na ovplyvnenie ob»ažujúcich symptómov choroby (napr. pruritus, nechutenstvo, slabos», dyspepsia apod.). Prispieva k zlepšovaniu kvality života i compliance pacientov s CH v priebehu etiologickej alebo etiopatogenetickej liečby.
Účinnos» spomínaných liečebných modalít sa neustále overuje v kontrolovaných klinických sledovaniach, vykonávaných s rešpektovaním princípov správnej klinickej praxe (GCP) a požiadaviek EBM. Výsledky týchto klinických štúdií a ich kritická interpretácia, vrátane súčasného hodnotenia relevantných farmako-ekonomických aspektov, umožňujú racionálne vytváranie a inováciu štandardných farmakoterapeutických postupov pre jednotlivé skupiny pacientov s CH.
Literatura
1. HOLOMÁŇ, J., GLASA, J., ŠIPEKY, J. (Eds.) Metodické listy racionálnej farmako-terapie – Guidelines for Rational Pharmacotherapy 2000–2001. Suppl. 1., Progress in Hepato-Pharmacology, Vol. 7, 2002, p. 78.
2. HOLOMÁŇ J., GLASA J. (Eds.) Metodické listy racionálnej farmakoterapie – Guidelines for Rational Pharmacotherapy 2002–2003. Suppl. 1., Progress in Hepato-Pharmacology, Vol. 8, 2003, p. 64.
To read this article in full, please register for free on this website.
Benefits for subscribers
Benefits for logged users