Nepřihlášený uživatel
přihlásit se / registrovat

Gastroenterologie
a hepatologie

Gastroenterology and Hepatology

Gastroent Hepatol 2020; 74(2): 130–134. doi:10.14735/amgh2020130.

Odporúčania slovenskej Pracovnej skupiny pre IBD pri SGS pre liečbu bio similárnymi anti-TNF biologikami u dospelých a detských pacientov

Barbora Kadlečková1,2, Igor Šturdík3,4, Peter Lietava5,6, Laura Gombošová7, Iveta Čierna8, Tibor Hlavatý4, Martin Huorka9

+ Pracoviště

Souhrn

Za skupinu členov Pracovnej skupiny pre IBD SGS: I. Bunganič (Prešov), A. Daningerová (Bratislava), L. Gombošová (Košice), M. Greguš (Nitra),A. Krajčovičová (Bratislava), T. Koller (Bratislava), L. Mihaličová (Poprad), K. Šlesárová (Bratislava), E. Veseliny (Košice), M. Zakuciová (Košice), Z. Zelinková, (Bratislava) a autori publikácie.

Úvod

Biosimiláry sú biologické lieky, ktoré sú podobné, ale nie sú identické so schválenými biologickými liekmi, ktoré sa nazývajú „originál“ alebo „referenčný výrobok“. Podobne ako biologické lieky aj biosimiláry sú liečivá získané z biologických zdrojov a preto môžu mať viaceré biochemické formy, podobne ako je to u vakcín, génovej liečby či rekombinantných proteínov. Biologické lieky sú komplexné molekuly tvorené živými organizmami, preto sú prirodzene variabilné. Biosimilár nemožno považovať za presnú kópiu originálov ako je to u syntetických chemických liekov. V predklinickej fáze sú postupy pre schválenie a používanie biosimilárov zložitejšie ako u originálov.

Európska lieková agentúra (EMA – European Medicines Agency) definuje biologicky podobnú monoklonálnu protilátku (mAb) ako molekulu, ktorá je z hľadiska účinnosti, bezpečnosti a imunogenicity veľmi podobná referenčnému produktu. V EU je schvaľovací proces pre biosimilárne produkty štandardizovaný a zaručuje kvalitu výrobku hodnoteného a licencovaného na trh. Tento proces si vyžaduje robustné predklinické dôkazy o biologickej podobnosti, zatiaľ čo klinickú účinnosť stačí potvrdiť v obmedzenom počte klinických skúšok vykonaných na najviac senzitívnych indikáciách referenčného lieku. Na preukázanie rozdielov v biologickej aktivite medzi biosimilárom a originálom sú potrebné údaje z porovnávacích in vitro testov. Tieto štúdie by mali preukázať väzbu na cieľový antigén (antigény), väzbu na reprezentatívne izoformy relevantných troch Fc gammareceptorov, funkcie súvisiace s Fab (napr. neutralizácia solubilného ligandu, aktivácia alebo blokovanie receptora) a funkcie spojené s Fc. Na základe poskytnutých in vitro údajov požaduje EMA in vivo štúdie za takých podmienok, v ktorých in vitro štúdie nedokážu zistiť možné účinky biosimiláru. EMA nakoniec vyžaduje, aby sa klinické štúdie vykonávali v senzitívnych klinických modeloch a štúdiových podmienkach, pričom model by mal byť relevantný z hľadiska účinnosti, bezpečnosti a citlivosti, aby sa preukázala porovnateľnosť indikácií, o ktoré sa žiada. Následne EMA autorizuje extrapoláciu medzi indikáciami od najcitlivejších po všetky ostatné schválené indikácie. Dáta v konkrétnych populáciách, ako sú deti alebo staršie osoby, sa nevyžadujú na schválenie alebo extrapoláciu [1]. O extrapolácii sa v posledných rokoch výrazne diskutovalo. V komunite idiopatických črevných zápalové ochorenia (IBD – inflammatory bowel disease) bola jednou z hlavných obáv o akceptáciu biosimilárov v klinickej praxi. Extrapolácia však nie je novou koncepciou a je založená na solídnych argumentoch odvodených z predklinických a klinických dôkazov [2].

Vzhľadom na to, že v poslednom období bolo publikovaných veľa nových informácií a klinických skúseností s biosimilármi pri liečbe pacientov s IBD, Pracovná skupina pre IBD Slovenskej gastroenterologickej spoločnosti (SGS) vypracovala odporúčania pre liečbu týmito liečivami u dospelých a detských pacientov.

Metodika prípravy odporúčaní

Pri príprave týchto odporúčaní boli použité medzinárodne akceptované štandardy prijímania konsenzuálnych odporúčaní expertov podľa metodiky Delphi [3,4]. Postup prípravy predkladaných odporúčaní zahàňal niekoľko krokov. Pracovná skupina pre IBD SGS ustanovila komisiu na prípravu odporúčaní. Komisia pripravila štruktúru odporúčaní, proces ich prijímania a rozdelila prípravu jednotlivých oblastí medzi expertov Pracovnej skupiny. Experti pripravili zoznam odporúčaní na základe prehľadu medzinárodnej literatúry, a tiež svojich znalostí a skúseností. Sila jednotlivých odporúčaní bola ohodnotená na základe úrovne medicínskych dôkazov podľa Oxfordského centra pre EBM (Evidence Based Medicine), ktorý je uvedený v tab. 1 [5,6].

Takto spracovaný návrh bol rozposlaný všetkým členom Pracovnej skupiny pre IBD na pripomienkovanie. Následne sa stretla pracovná komisia, ktorá zapracovala pripomienky do upraveného návrhu odporúčaní. Takto pripravené odporúčania boli predložené na rokovanie Pracovnej skupiny pre IBD, ktoré sa uskutočnilo v Bardejove v septembri 2019. O každom z odporúčaní sa na stretnutí hlasovalo osobitne. Odporúčanie bolo prijaté, ak zaňho hlasovalo min. 70 % expertov. Ak nebolo odporúčanie v prvom kole prijaté, pripravilo sa upravené znenie odporúčania v zmysle diskusie a opätovne sa hlasovalo. Odporúčania, ktoré nezískali ani v druhom kole súhlas min. 70 % väčšiny expertov neboli prijaté. Záverečné znenie odporúčaní boli spracované a pripravené pre publikáciu.



1. Naivní pacienti

Odporúčanie
1.1. U IBD proti-tumor nekrotizujúcemu faktoru (anti-TNF) naivných pacientov možno začať biologickú liečbu anti-TNF originálnym alebo biosimilárnym liekom za dodržania indikačných a kontraindikačných kritérií (EL 3).
 
Odôvodnenie
Od uvedenia biosimilárov na trh bol najviac skúmaný ich bezpečnostný profil. Predbežné údaje z rôznych krajín nepreukázali zvýšený výskyt nežiaducich účinkov súvisiacich s používaním biosimilárov infliximabu (IFX) u IBD pacientov [7–11]. Štúdia NOR-SWITCH [12] tiež nezistila vyššie riziko nežiaducich účinkov, straty odpovede alebo infúznych rekcií u pacientov, ktorí prešli z originálu na CT-P13. Veľká talianska kohorta 547 pacientov s IBD liečených biosimilármi, tzv. PROSIT-BIO [13], ako hlavný cieľ sledovala bezpečnosť CT-P13. Bezpečnosť bola definovaná ako počet všetkých nežiaducich účinkov, nežiaducich účinkov vedúcich k prerušeniu liečby a infúznych reakcií. Táto štúdia zistila, že celkový bezpečnostný profil CT-P13 sa nelíšil od toho, ktorý sa očakával pre referenčný produkt. Aj keď sa v tejto štúdii vyskytlo 66 nežiaducich účinkov, nebol zaznamenaný žiadny rozdiel v ich frekvencii alebo závažnosti v porovnaní s 313 naivnými pacientmi liečenými CT-P13, 97 ktorí boli switchovaní z originálu na CT-P13 a 139 pacientmi, ktorí boli krátkodobo vystavení iným anti-TNF. Infúzne reakcie však boli významne častejšie u pacientov predtým vystavených anti-TNF, s pomerom incidencie (IRR – incidence rate ratio) 4,7 oproti naivným pacientom (p < 0,001) a 3,25 oproti switchovaným pacientom (p < 0,001). Toto zvýšené riziko bolo vyššie u pacientov predtým vystavených originálnemu IFX (IRR = 2,82; 95% CI 1,05–7,9) ako u pacientov vystavených iným anti-TNF, čo nepriamo dokazuje skríženú reaktivitu medzi CT-P13 a originálom. Ďalšie rozšírenie pôvodnej PROSIT-BIO kohorty potvrdilo bezpečnosť CT-P13 u 810 pacientov s IBD počas mediánu sledovania 327 dní (IQR (interquartile range) 161–530) [14]. Infúzne reakcie vedúce k prerušeniu liečby boli opäť významne častejšie u pacientov predtým vystavených IFX (10,7 %) ako u biologicky naivných pacientov (6,1 %, p = 0,04 vs. predtým exponovaní) a u tých, ktorí prešli na CT-P13 (2,6 %, p = 0,008 vs. predtým exponovaní). Vo francúzskej porovnávacej kohortnej štúdii bolo 2 551 pacientov s Crohnovou chorobou (CD – Crohn’s disease) liečených originálnym IFX a ďalších 2 499 pacientov bolo liečených CT-P13 [15]. Multivariačné analýzy neodhalili žiadne významné rozdiely v nezávažných infekciách (HR 0,82, 95% CI 0,61–1,11), tuberkulóze (HR 1,10, 95% CI 0,36–3,34) alebo rakovine (HR 0,66, 95% CI 0,33–1,32) medzi oboma liečenými skupinami.

2. Switch medzi biosimilárnym a originálnym liekom

Odporúčanie
2.1. Switch medzi originálnym a biosimilárnym infliximabom je prijateľný u IBD pacientov so stabilnou klinickou odpoveďou alebo remisiou, ktorí sú na stabilnej dávke (EL 3).

2.2. Pred switchom medzi originálom a biosimilárom je potrebné túto zmenu prediskutovať s pacientom, informovať ho o dôvodoch zmeny liečby, získať jeho súhlas (aj s následným podpisom informovaného súhlasu).

2.3. Dôkazy o účinnosti a bezpečnosti týkajúce sa viacpočetného switchovania (> 1 switch medzi biosimilármi a originálom) a cross-switchovania (switch medzi rôznymi biosimilármi navzájom) sú nedostatočné, preto nie je možné odporúčať opakované switche medzi referenčným liekom a biosimilárom, ani switche medzi biosimilármi (EL 5).
 
Odôvodnenie
Schválenie rovnakých indikácií pre biosimiláry ako pri referenčnom produkte postupne zaviedlo ich používanie v praxi u bionaivných pacientov. Zo začiatku, vzhľadom na nedostatok dát ohľadom switchu z originálu na biosimilár, sme sa stretávali u viacerých s obavami straty účinnosti liečby či nežiaducich účinkov. Postupným zavedením biosimilárov do praxe sa množili informácie a skúsenosti s touto liečbou aj čo sa týka switchu. Napriek množstvu štúdií ohľadom problematiky switchov z referenčného produktu na biosimilárny liek, je ich všeobecná úroveň dôkazu slabá. Väčšina publikácií je založená na nekontrolovaných observačných dátach, kde bol sledovaný len jeden switch.

V súčasnosti dáta z reálnych kohort a randomizovaných kontrolovaných štúdií (RCT – randomized controlled trials) o klinickej účinnosti, bezpečnosti a imunogenicite biosimilára CT-P13 ukazujú porovnateľné výsledky s referenčným produktom aj u anti-TNF naivných aj u switchovaných pacientov [16–23].

Jediná randomizovaná dvojito zaslepená štúdia bola celonárodná nórska štúdia fázy IV. s 52-týždňovým sledovaním NOR-SWITCH [12,17]. Testovala switchovanie z originálneho na biosimilárny IFX u pacientov s reumatoidnou artritídou, spondylartritídou, psoriatickou artritídou, ulceróznou kolitídou (UC – ulcerative colitis) (n = 91), CD (n = 93) a chronickou povlakovou psoriázou. Bola dizajnovaná ako non-inferiórna štúdia s hranicou non-inferiority 15 %. Silová kalkulácia určila pre populáciu podľa protokolu 394 pacientov. Pre akúkoľvek indikáciu boli spôsobilí všetci dospelí pacienti na stabilnej liečbe originálnym IFX najmenej 6 mesiacov. Pacienti boli randomizovaní 1: 1 buď k pokračujúcej liečbe originálnym IFX alebo k switchovaniu na liečbu CT-P13, použijúc nezmenený dávkovací režim. Primárnym endpointom bolo zhoršenie ochorenia podľa zhoršenia kritérií špecifických pre ochorenie (Harvey-Bradshawov index (HBI) pre CD; parciálne Mayo skóre pre UC) a/alebo podľa zhody medzi investigátorom a pacientom vedúcej k zmene v terapie. Zhoršenie ochorenia sa vyskytlo u 26,2 % pacientov v originálnom ramene a u 29,6 % pacientov v CT-P13 ramene (rozdiel –4,4 %, 95% CI –12,7 až 3,9), čo bolo v rámci vopred špecifikovanej hranice non-inferiority 15 %. Štúdia ukázala, že CT-P13 nie je inferiórna k originálnemu IFX. Ako súčasť výskumných analýz bol primárny endpoint preskúmaný v rámci každej diagnostickej skupiny. Percento zhoršenia u pacientov s CD bolo 36,5 % a u pacientov s UC 11,9 %, a teda CI pre CD bol blízko k inferiorite pre CT-P13. Avšak štúdia nebola aktívna v hodnotení zmien v rámci každej indikácie, a preto tieto výsledky musia byť interpretované s opatrnosťou. Incidencia protiliekových protilátok (ADA – anti-drug-antibodies) bola 7,1 % u pacientov na origináli a 7,9 % u CT-P13 pacientov. Zostatkové hladiny (TL – trough level) lieku a častosť nežiadúcich účinkov (AE – adverse event), vrátane infúznych reakcií, neboli odlišné medzi ramenami.

Prospektívna talianska národná kohorta PROSIT-BIO [13,16] hodnotila závažné nežiadúce udalosti, klinickú remisiu a odpoveď, zápalové biomarkery – C-reaktívny proteín (CRP) a kalprotektín – a endoskopické nálezy u 810 IBD pacientov na liečbe CT-P13 (452 s CD a 358 UC). Celkom 459 pacientov bolo naivných k anti-TNF-a (skupina A), 196 malo predošlú expozíciu anti-TNF-a (36 IFX, 124 adalimumab, 27 golimumab a 9 mali dve rôzne anti-TNF-a) (skupina B), a zvyšných 155 bolo switchovaných na CT-P13 (skupina C). Účinnosť liečby, s priemerným sledovaním 329 ± 202 dní, bola vypočítaná u 754 IBD pacientov, ktorí ukončili minimálnu dobu sledovania 8 týždňov, pričom 151 pacientov bolo v skupine C. Miera primárneho zlyhania v switchovanej skupine bola len 2 %, kým v skupine A bola 7,4 % a v skupine B 7,6 %. Pri Kaplan-Meierových odhadoch pre pravdepodobnosť odpovede boli pacienti skupiny C signifikantne lepší ako pacienti skupín A a B (p = 0,006; p = 0,004) (long rang test, p = 0,01). Avšak, Kaplan-Meierove odhady pre pravdepodobnosť perzistencie liečby vo vopred určených časových bodoch neboli medzi skupinami signifikantné odlišné (long rang test, p = 0,25). V 12. mesiaci klinické a endoskopické skóre aj zápalové biomarkery klesli signifikantne aj u CD aj UC pacientov v porovnaní so začiatkom. Štúdia bola uzavretá tým, že v hodnotenej perióde je bezpečnosť a účinnosť biosimiláru CT-P13 je v súlade s existujúcou literatúrou o IFX.

V jednocentrovej prospektívnej observačnej kohortovej štúdii [14,18], vykonanej v Radboud University Medical Center v Holandsku, bolo 83 pacientov: 57 CD, 24 UC a 2 IBDU (IBD neklasifikované), switchovaných z originálneho produktu (medián užívania pred switchom bol 25 mesiacov) na CT-P13. HBI pri CD a jednoduchý klinický index activity (SCCAI) pri UC sa počas 104-týždňového sledovania nezmenili. Medián HBI na začiatku, v týždni 15, 52 a 104 bol 3,0 (IQR 2,0–6,0), 3,0 (IQR 1,0–6,0), 3,0 (IQR 1,0–4,5) a 3,0 (IQR 1, 0–4,5) (p = 0,491). Medián SCCAI na začiatku, v týždni 15, 52 a 104 bol 1,5 (IQR 0,0–4,0), 2,0 (IQR 1,0–5,0), 2,0 (IQR 0,8–4,0) a 1,5 (IQR 0,8–2,3) (p = 0,343). Hladiny CRP sa počas 104-týždňového sledovania signifikantne nezmenili. Medián CRP na začiatku, v týždni 15, 52 a 104 bol 1,0 (IQR 1,0–8,0), 1,0 (IQR 1,0–7,0), 2,0 (IQR 1,0–6,0) a 2,0 (IQR 1,0–5,0) (p = 0,070). ADA boli detegované pred switchom u piatich z 83 pacientov a u dvoch pred týždňom 52. Medzi týždňom 52 a 104 neboli detegované žiadne nové ADA. V týždni 104 na liečbe CT-P13 zotrvalo 66 % (55 z 83) pacientov. Dôvodmi prerušenia terapie bola remisia ochorenia (n = 7), strata odpovede (n = 10) a AE (n = 8); tri pacienti sa stratili zo sledovania.

V švédskej kohorte sa u 313 pacientov switchovaných z originálu na CT-P13 nezistilo žiadne zvýšené riziko AE, straty odpovede alebo infúznych reakcií [24].

Na rozdiel od switchovania z originálu na biosimilár chýbajú dáta o viacpočetnom (> 1 switch medzi biosimilármi a originálom) a cross-switchovaní (switch medzi rôznymi biosimilármi navzájom) u IBD pacientov. Pri switchovaní medzi biosimilármi navzájom pretrváva určitá obava, pretože biosimilarita medzi biosimilármi je založená na nepriamom porovnaní, a teda variabilita medzi biosimilármi navzájom môže byť väčšia ako medzi biosimilárom a originálom [25]. Pokiaľ ide o reverzné switchovanie (switch z biosimiláru na originál) Ilias et al vykonali prospektívnu observačnú štúdiu 174 neselektovaných a po sebe nasledujúcich pacientov s IBD (136 s CD a 38 s UC), ktorí dostávali udržiavaciu terapiu biosimilárom v Maďarsku a v septembri 2017 boli kvôli refundačnej politike switchovaní z CT-P13 na Remicade [26]. Nebol zistený signifikantný rozdiel v podiele pacientov v klinickej remisii v týždni 8 pred switchom (82,5 pri CD a 82,9 % pri UC), pri switchi (80,6 pri CD a 81,6 % pri UC), v týždni 16 (77,5 pri CD a 83,7 % pri UC) alebo v týždni 24 (76,3 pri CD a 84,9 % pri UC). Počas sledovania neboli zistené signifikantné zmeny v priemerných minimálnych TL IFX a ani v prevalencii ADA. Neboli detegované žiadne nové bezpečnostné signály.

Vo väčšine switchovacích observačných štúdií boli sledované aj TL IFX ako aj protilátok proti infliximabu. Neboli zaznamenané signifikantné rozdiely v TL ani ADA oproti východiskovej hodnote pred zmenou liečby. Autori Strik et al publikovali výsledky štúdie SECURE – išlo o prospektívnu, open label, intervenčnú, non inferiority multicentrickú štúdiu fáza IV, kde bolo zahrnutých 13 akademických centier z Belgicka a Holandska [27]. Zaradení boli do nej pacienti s IBD v klinickej remisii, bez závažnejších komorbidít, na min. 30-týždňovej liečbe originálnym IFX. Títo pacienti boli switchovaní na CTP-13 v identickom dávkovaní a následne mali sledované TL IFX v 0., 8. a 16. týždni liečby. Hranice inferiority boli 15 %. Geometric mean ratio koncentrácie IFX v sére v 16. týždni (CT-P13) v porovnaní s baseline (referenčný liek) bolo 110,1 % (90% CI 96,0–126,3) u pacientov s UC a 107,6 % (97,4–118,8) u pacientov s CD. Pri oboch diagnózach dolná hranica z 90 % CI bola vyššia ako non inferiority hranica 85 %.

3. Biosimilárne anti-TNF a tehotné pacientky

Odporúčanie
3.1. Neodporúčame switch biologického liečiva v tehotenstve (EL 5).

Odôvodnenie
Biosimilárny IFX má v porovnaní s originálnym zrovnateľnú účinnosť, nežiadúce účinky a imunogenicitu.

IFX je dle Úradu pre kontrolu potravín a liečiv (FDA – Food and Drugs Administration) v kategórii B – je aktívne transportovaný cez placentu v prvých 2 trimestroch min., v 3 trimestri transport stúpa, s exponenciálnym nárastom koncentrácie vo fetálnej krvi. Doterajšie štúdie nepotvrdili negatívny vplyv originálneho anti-TNF biologika na výsledky tehotenstva a dojčenia. Čo sa týka biosimilárnych anti-TNF je menej podkladov v porovnaní s biosimilárnymi IFX.

Práca českých autorov z roku 2018 retrospektívne hodnotila vplyv liečby biosimilárnym IFX na tehotenstvo, dojčenie a plod. Súbor predstavoval 20 pacientok s UC a CD, ktoré otehotneli počas liečby biosimilárnym IFX. Okrem zápalových parametrov boli sledované aj hladiny IFX a ADA v maternálnej aj pupočníkovej krvi. Ženy v relapse porodili deti so signifikantne nižšou pôrodnou hmotnosťou oproti ženám v remisii (2,921 ± 390 g vs. 3,549 ± 392 g; p = 0,0043). Jedno dieťa malo vrodenú chybu – rázštep podnebia. Hladiny IFX v krvi novorodencov v čase pôrodu boli 11,2 ± 15,0 µg/ml, s posledným podaním lieku 12,1 ± 6,6 týždňov. Korešpondujúca hladina v maternálnej krvi bola 7,8 ± 15,0 µg/ml, p = 0,0069 [28,29].

European Crohn’s and Colitis Organisation (ECCO) guidelines z roku 2015 a slovenské guidelines z roku 2019 odporúčajú ukončiť liečbu IFX na konci  2. trimestra za účelom minimalizácie cirkulujúceho IFX vo fetálnej a neskôr neonatálnej krvi.

Práca Duricova et al nezistila vyššie riziko infekcií u detí exponovaných IFX v porovnaní s deťmi neexponovanými (sledovanie 12 mesiacov po narodení) [30]. Konkomitantná imunosupresia a hladiny IFX > 3,0 µg/ml nezvýšili riziko infekcií v porovnaní s hladinami IFX > ako 3,0 µg/ml.

Podľa metaanalýzy observačných a epidemiologických štúdií anti-TNF liečba nezvyšuje riziko výskytu tehotenských patológií v porovnaní s bežnou populáciou. U žien exponovaných anti-TNF bolo riziko nepriaznivých výsledkov tehotenstva 1,14 (95% CI 0,73–1,78; p = 0,55) v porovnaní s kontrolami. Riziko pre výskyt kongenitálnych abnormalít, predtermínových pôrodov, a nízkej PH bolo 0,89 (0,37–2,13; p = 0,79), 1,21 (0,74–2,00; p = 0,45) a 1,36 (0,77–2,38; p = 0,29). Výskyt kongenitálnych abormalít bolo porovnateľný s výskytom v bežnej populácii (rozdiel 0,4 %, 95% CI −2,0 až 2,7) [31].
Aktívna choroba CD a UC v období koncepcie zvyšuje riziko relapsu počas tehotenstva (častejšie pacientky s UC ako CD), (aOR 7,66, 95% CI 3,77–15,54), nezávisle na veku matky, fajčení, perikoncepčnej aktivite, predchádzajúcej IBD chirurgii, užívaní imunosupresív, aOR 3,71, 95% CI 1,86–7,40. Relaps nebol asociovaný s nepriaznivnými výsledkami tehotenstva (spontánny potrat, nízka pôrodná hmotnosť, pôrod pred termínom) [32].

Biosimilárne biologiká anti-TNF sú porovnateľné s originálnymi v účinnosti, imunogenicite, nežiaducich účinkoch a bezpečnosti. Takmer však nie sú dostupné robustnejšie dáta u tehotných v porovnaní s originálnymi anti-TNF, kde by sa jednoznačne potvrdila ich bezpečnosť a výskyt patologických tehotenstiev na úrovni bežnej populácie [33].

4. Použitie biosimilárov u detských pacientov s IBD

Odporúčania
4.1. Existuje dostatok údajov (extrapoláciou z rôznych indikácií, údaje u dospelých pacientov, limitované pediatrické dáta), ktoré uvádzajú, že pre deti indikované na liečbu IFX je biosimilar CT-P13 bezpečnou a účinnou alternatívou originálneho IFX na indukciu a udržanie remisie   (EL 5).

4.2. Switch z originálneho IFX na CT-P13 je možný u detí s IBD v klinickej remisii po podaní indukčnej dávky (najmenej 3 infúzií) (EL 5).

4.3. Viacnásobný switch (> 1) medzi rôznymi biosimilármi navzájom alebo biosimilármi a referenčným prípravkom nie je u detských pacientov odporúčaný (EL 5).

4.4. Povinnou minimálnou požiadavkou na zavedenie nového biosimilaru je sledovanie jeho účinnosti, imunogenicity a bezpečnosti. Z týchto dôvodov by si mali lekári uchovávať záznamy o podávaných biologických liekoch a čísla všetkých podávaných šarží.
 
Schválené výborom Pracovnej skupiny pre IBD SGS dňa 27. 5. 2019.
 
MUDr. Barbora Kadlečková
Gastroenterologické oddelenie,  UN – Nemocnica sv. Michala a. s.
Satinského 1
811 08 Bratislava
Slovenská republika
bzacharova@yahoo.de

Pro přístup k článku se, prosím, registrujte.

Výhody pro předplatitele

Výhody pro přihlášené

Literatura

1. Fiorino G, Caprioli F, Daperno M et al. Use of biosimilars in inflammatory bowel disease: a position update of the Italian Group for the Study of Inflammatory Bowel Disease (IG-IBD). Dig Liver Dis 2019; 51(5): 632–639. doi: 10.1016/j.dld.2019.02.004.
2. Weise M, Kurki P, Wolff-Holz E et al. Biosimilars: the science of extrapolation. Blood 2014; 124(22): 3191–3196. doi: 10.1182/blood-2014-06-583617.
3. Brown BB. A methodology used for the elicitation of opinions of experts. Delphi Process 1968; document no: P-3925: 15.
4. Calvet X, Panés J, Alfaro N et al. Delphi consensus statement: quality indicators for inflammatory bowel disease comprehensive care units. J Crohns Colitis 2014; 8(3): 240–251. doi: 10.1016/j.crohns.2013.10.010.
5. CEMB. OCEBM Levels of Evidence. The Oxford 2011 Levels of Evidence. Oxford Centre for Evidence-Based Medicine 2011. [online]. Available from: http://www.cebm.net/index.aspx?o=5653.
6. Howick J et al. The 2011 Oxford CEBM Evidence Levels of Evidence (Introductory Document). [online]. Available from: http://www.cebm.net/index.aspx?o=5653.
7. Farkas K, Rutka M, Bálint A et al. Efficacy of the new infliximab biosimilar CT-P13 induction therapy in Crohn’s disease and ulcerative colitis – experiences from a single center. Expert Opin Biol Ther 2015; 15(9): 1257–1262. doi: 10.1517/14712598.2015.1064893.
8. Kang YS, Moon HH, Lee SE et al. Clinical experience of the use of CT-P13, a biosimilar to infliximab in patients with inflammatory bowel disease: a case series. Dig Dis Sci 2015; 60(4): 951–956. doi: 10.1007/s10620-014-3392-z.
9. Park SH, Kim YH, Lee JH et al. Post-marketing study of biosimilar infliximab (CT-P13) to evaluate its safety and efficacy in Korea. Expert Rev Gastroenterol Hepatol 2015; 9 (Suppl 1): 35–44. doi: 10.1586/17474124.2015.1091309.
10. Smits LJ, Derikx LA, de Jong DJ et al. Clinical outcomes following a switch from Remicade® to the biosimilar CT-P13 in inflammatory bowel disease patients: a prospective observational cohort study. J Crohns Colitis 2016; 10(11): 1287–1293. doi: 10.1093/ecco-jcc/jjw087.
11. Gecse KB, Lovász BD, Farkas K et al. Efficacy and safety of the biosimilar infliximab CT-P13 treatment in inflammatory bowel diseases: a prospective, multicentre, nationwide cohort. J Crohns Colitis 2016; 10(2): 133–140. doi: 10.1093/ecco-jcc/jjv220.
12. Jørgensen KK, Olsen IC, Goll GL et al. Switching from originator infliximab to biosimilar CT-P13 compared with maintained treatment with originator infliximab (NOR-SWITCH): a 52-week, randomised, double-blind, non-inferiority trial. Lancet 2017; 389(10086): 2304–2316.
doi: 10.1016/S0140-6736(17)30068-5.
13. Fiorino G, Manetti N, Armuzzi A et al. The PROSIT-BIO cohort: a prospective observational study of patients with inflammatory bowel disease treated with infliximab biosimilar. Inflamm Bowel Dis 2017; 23(2): 233–243. doi: 10.1097/MIB.0000000000000995.
14. Armuzzi A, Fiorino G, Variola A et al. The PROSIT cohort of infliximab biosimilar in IBD: a prolonged follow-up on the effectiveness and safety across Italy. Inflamm Bowel Dis 2019; 25(3): 568–579. doi: 10.1093/ibd/izy264.
15. Meyer A, Rudant J, Drouin J et al. Effectiveness and safety of reference infliximab and biosimilar in Crohn disease: a French equivalence study. Ann Intern Med 2019; 170(2): 99–107. doi: 10.7326/M18-1512.
16. Gonczi L, Gecse KB, Vegh Z et al. Long-term efficacy, safety, and immunogenicity of biosimilar infliximab after one year in a prospective nationwide cohort. Inflamm Bowel Dis 2017; 23(11): 1908–1915. doi: 10.1097/MIB.0000000000001237.
17. Jøergensen KK, Goll GL, Sexton J et al. Long-term efficacy and safety of CT-P13 after switching from originator infliximab: exploratory subgroup analyses in IBD in the NOR-SWITCH extension trial. Gastroenterology 2018; 154(6) (Suppl 1): S168. doi: 10.1016/S0016-5085(18)30973-9.
18. Smits LJ, van Esch AAJ, Derikx LAA et al. Drug survival and immunogenicity after switching from remicade to biosimilar CT-P13 in inflammatory bowel disease patients: two-year follow-up of a prospective observational cohort study. Inflamm Bowel Dis 2019; 25(1): 172–179. doi: 10.1093/ibd/izy227.
19. Buer LC, Moum BA, Cvancarova M et al. Switching from Remicade® to Remsima® is well tolerated and feasible: a prospective, open-label study. J Crohns Colitis 2017; 11(3): 297–304. doi: 10.1093/ecco-jcc/jjw166.
20. Razanskaite V, Bettey M, Downey L et al. Biosimilar infliximab in inflammatory bowel disease: outcomes of a managed switching programme. J Crohns Colitis 2017; 11(6): 690–696. doi: 10.1093/ecco-jcc/jjw216.
21. Kim YH, Ye BD, Pesegova M et al. Phase III randomized, double-blind, controlled trial to compare biosimilar infliximab (CT-P13) with innovator infliximab (INX) in patients with active Crohn’s disease: 1-year maintenance and switching results. UEG Journal 2017; 5 (Suppl 1).
22. Komaki Y, Yamada A, Komaki F et al. Systematic review with meta-analysis: the efficacy and safety of CT-P13, a biosimilar of anti-tumour necrosis factor-α agent (infliximab), in inflammatory bowel diseases. Aliment Pharmacol Ther 2017; 45(8): 1043–1057. doi: 10.1111/apt.13990.
23. Kurti Z, Gonczi L, Lakatos PL. Progress with infliximab biosimilars for inflammatory bowel disease. Expert Opin Biol Ther 2018; 18(6): 633–640. doi: 10.1080/14712598.2018.1469620.
24. Bergqvist V, Kadivar M, Molin D et al. Switching from originator infliximab to the biosimilar CT-P13 in 313 patients with inflammatory bowel disease. Ther Adv Gastroenterol 2018; 11: 1–13. doi: 10.1177/1756284818801244.
25. Fiorino G, Gilardi D, Correale C et al. Biosimilars of adalimumab: the upcoming challenge in IBD. Expert Opin Biol Ther 2019; 19(10): 1023–1030. doi: 10.1080/14712598.2019.1564033.
26. Ilias A, Szanto, Gonczi L et al. Outcomes of patients with inflammatory bowel diseases switched from maintenance therapy with a biosimilar to Remicade. Clin Gastroenterol Hepatol 2019; 17(12): 2506–2513. doi: 10.1016/j.cgh.2018.12.036.
27. Strik A, Van de Vrie W, Bloemsaat-Minekus JPJ et al. Serum concentrations after switching from originator infliximab to the biosimilar CT-P13 in patients with quiescent inflammatory bowel disease (SECURE): an open-label, multicentre, phase 4 non-inferiority trial. Lancet Gastroenterol Hepatol 2018; 3(6): 404–412. doi: 10.1016/S2468-1253(18)30082-7.
28. Kolar M, Duricova D, Bortlik M et al. Biosimilar infliximab in anti-TNF naïve IBD patients – 1 year clinical follow up. Gastroent Hepatol 2016; 70(6): 514–522. doi: 10.14735/amgh2016514.
29. Kolar M, Bortlik M, Duricova D et al. Pregnancy outcomes in women with inflammatory bowel disease treated with biosimilar infliximab. Gastroent Hepatol 2018; 72(1): 20–26. doi:10.14735/amgh201820.
30. Duricova D, Dvorakova E, Kozeluhova J et al. Anti-TNF-α exposure during pregnancy is not associated with increased infection risk in exposed children during the first year of life. J Crohns Colitis 2018; 12 (Suppl 1)? S482–S483. P734. doi: 10.1093/ecco-jcc/jjx180.861.
31. Shihab Z, Yeomans ND, De Cruz P et al. Anti-tumour necrosis factor α therapies and inflammatory bowel disease pregnancy outcomes: a meta-analysis. J Crohns Colitis 2016; 10(8): 979–988. doi: 10.1093/ecco-jcc/jjv234.
32. de Lima-Karagiannis A, Zelinkova-Detkova Z, van der Woude CJ. The effects of active IBD during pregnancy in the era of novel IBD therapies. Am J Gastroenterol 2016; 111(9): 1305–1312. doi: 10.1038/ajg.2016.254.
33. Rawla P, Sunkara T, Raj JP. Role of biologics and biosimilars in inflammatory bowel disease: current trends and future perspectives. J Inflamm Res 2018; 11: 215–226. doi: 10.2147/JIR.S165330.
34. Ridder L, Assa A, Bronsky J et al. Use of biosimilars in pediatric inflammatory bowel disease: an updated position statement of the Pediatric IBD Porto Group of ESPGHAN. J Pediatr Gastroenterol Nutr 2019; 68(1): 144–153. doi: 10.1097/MPG.0000000000002141.

Kreditovaný autodidaktický test