Abstrakt
Pozadie: Fekálna inkontinencia je definovaná ako opakované nekontrolované vylučovanie stolice. Ide o relatívne častú poruchu s prevalenciou až 7 % populácie na celom svete. Liečba fekálnej inkontinencie by mala byť individualizovaná, napríklad prostredníctvom biofeedbackového tréningu. Neexistuje však všeobecná zhoda ohľadom metódy hodnotenia jeho účinnosti. Cieľ a metódy: Vyhodnotiť užitočnosť kašľového manévru pri posudzovaní účinnosti tréningu análneho zvierača. Ide o retrospektívnu analýzu kohorty pacientov s fekálnou inkontinenciou, ktorí podstúpili domáci biofeedback tréning s lokálnou elektrickou stimuláciou po dobu 3 mesiacov. Výsledky: Počas analyzovaného obdobia bolo 50 pacientov náhodne zaradených do jednej z dvoch skupín na základe aktuálnej dostupnosti zariadení. Pre konečnú analýzu boli vyhodnotené údaje od 29 pacientov. Pri porovnaní pred a po intervencii boli zistené štatisticky významné zlepšenia v maximálnom tlaku v kľude, dobrovoľnom maximálnom tlaku a Wexnerovom skóre. Rozdiely v priemernom tlaku v kľude a tlaku počas kašľa však neboli významné, hoci bola zaznamenaná tendencia k zlepšeniu po intervencii. Záver: Tu prezentované údaje poskytujú dôkazy, že domáce biofeedbackové tréningy s lokálnou stimuláciou predstavujú účinnú alternatívu k biofeedbackovým tréningom v ambulancii u pacientov s fekálnou inkontinenciou. Okrem štandardných manometrických parametrov používaných na hodnotenie anorektálnej funkcie by tlak počas dobrovoľného kašľa mohol mať klinický význam aj u pacientov bez lézií chrbtice alebo periférnych nervov, ale na overenie tejto hypotézy sú potrebné ďalšie štúdie.
