Biochemické hodnotenie účinku silymarínu a praziquantelu na fibrogenézu pečene pri experimentálnej infekcii larvami parazitického helminta Mesocestoides vogae (Cestoda)

Abstrakt

Cieľ: Infekcia larvami pásomnice M. vogae spôsobuje fibrogenézu pečene hostiteµa v chronickej fáze ochorenia, ktorá sa nedá potlači» používanými antihelmintikmi. Cieµom práce bolo overi», či podávanie praziquantelu so silymarínom ovplyvní tento proces, pričom na hodnotenie sme použili biochemické markeryfibrogenézy.

Metódy: Myši (samce, ICR)sa infikovali larvami M. vogae orálne (p.o.) a od 15. do 24. dňa po infekcii (p.i.) sa im podávalo (p.o.) buďantihelmintikum praziquntel (PZQ) samotné alebo v kombinácii s hepatopretektívom silymarínom (SIL). Neliečené infikované myši slúžili ako kontrola. Na biochemické stanovenia sa použilo sérum a pečeň, ktoré boli odobraté myšiam počas troch týždňov po liečbe (p.t.).

Výsledky: U myší infikovaných larvami M. vogae sa po liečbe kombináciou PZQ a SIL zistil signifikantný (p < 0,05) vzostup antioxidačnej aktivity v pečeňovom parenchýme a regenerácia hepatocytov, pokles peroxidácie bunkových lipidov a fibrogenézy, ako aj zvýšenie efektívnosti liečby porovnaním s liečbou samotným PZQ.

Závery: Zistilo sa, že silymarín výrazne znižuje množstvo reaktívnych foriem kyslíka produkovaných zápalovými bunkami počas infekcie M. vogae v pečeni myší, čím potláča peroxidáciu lipidov, prispieva k regenerácii hepatocytov a pôsobí antifibroticky. Získané výsledky poukazujú na potrebu súčasného a dlhodobého podávania antihelmintika s hepatoprotektívnou a antioxidačne pôsobiacou látkou, akou je napr. silymarín, počas parazitárnej infekcie spôsobujúcej fibrózu pečene.