Hepatorenálny syndrom u pacientov s akútnou alkoholovou hepatitídou

Abstrakt

Hepatorenálny syndróm je funkčné zlyhanie obličiek u pacientov s portálnou hypertenziou a ascitom.

Súbor pacientov: Na Jednotke intenzívnej starostlivosti I. internej kliniky Univerzitnej nemocnice v Košiciach bolo hospitalizovaných 20 pacientov (13 mužov, 7 žien) s akútnou alkoholovou hepatitídou a hepatorenálnym syndrómom 1. typu. Všetci pacienti boli liečení kontinuálnou infúziou terlipresínu (1 mg denne, pri neefektivitě bola dávka zvýšená na 2 mg denne) v kombinácii s albumínom s priemerným trvaním liečby 20, 00 ± 11,69 dňa. Hemodialýza bola indikovaná u 11 pacientov pre oligoanuriu s hyperhydratáciou, metabolickú acidózu alebo hyperkalémiu.

Výsledky: Kompletnú odpoveďna liečbu (sérový kreatinin < 133 μmol/1) 6 pacientov (30 %), odpoveďna liečbu (> 20 % pokles kreatininu) dosiahlo 18 pacientov (90 %). Liečba viedla k zvýšeniu sérového sodíka, diurézy a natriurézy a k zníženiu sérového kreatininu a k poklesu Child-Pughovej skóre. Nemocničná mortalita bola 40 %. Žiadny parameter pred liečbou, s výnimkou stupňa hepatálnej encefalopatie (sérový kreatinin, bilirubin, sodík, natriuréza, diuréza a Child-Pughovej skóre), nebol asociovaný s mortalitou, ale u pacientov, ktorí prežili, sme pozorovali zlepšenie hepatálnych funkcií po liečbe (pokles bilirubinu a Child-Pughovej skóre).

Záver: Kombinovaná liečba terlipresínom a albumínom zlepšuje obličkové funkcie u pacientov s hepatorenálnym syndrómom 1. typu, ale prežitie pacientov závisí od zlepšenia hepatálnych funkcií počas liečby.