Nepřihlášený uživatel
přihlásit se / registrovat

Gastroenterologie
a hepatologie

Gastroenterology and Hepatology

Gastroent Hepatol 2014; 68(5): 392–400. doi:10.14735/amgh2014392.

Vedomostná úroveň na Slovensku o obezite ako rizikovom faktore zhubných nádorov tráviaceho traktu i ďalších orgánov

Peter Minárik1, Peter Mlkvý2, Daniela Mináriková3

+ Pracoviště

Souhrn

Obezita sa dnes považuje za presvedčivý faktor, ktorý sa podieľa na vzniku rakoviny pažeráka, žlčníka, pankreasu, kolorekta, prsnej žľazy (po menopauze), endometria a obličiek. Informovanosť obyvateľstva o zdravotných rizikách obezity vo vzťahu k onkologickým ochoreniam je prirodzeným predpokladom primárnej onkologickej prevencie. Jej súčasťou je úprava životného štýlu, ktorá vedie k dosiahnutiu a udržaniu zdravotne prospešnej telesnej hmotnosti. Cieľ: Predložená štúdia zisťovala základnú vedomostnú úroveň obyvateľstva na Slovensku o vzťahu medzi obezitou a rizikom vzniku zhubných nádorov. Hodnotila tiež vplyv pohlavia, veku, vzdelania, bydliska, finančného príjmu, ako aj BMI kategórie a prítomnosti onkologického ochorenia na dosiahnutú vedomostnú úroveň. Metodika: Prospektívny prieskum sa uskutočnil formou dotazníka s náhodným zaradením respondentov a vychádzal z metodiky CDC / BRFSS Questionnaire 2012. Výsledky sa vyhodnotili použitím štandardných štatistických metód. Výsledky: Prieskumu sa zúčastnilo celkovo 934 respondentov. Z nich 49,3% malo nadmernú telesnú hmotnosť (BMI ≥ 25) a výskyt nádorového ochorenia bol v tejto skupine viac ako dvojnásobne vyšší (43,5% u respondentov s nadváhou; 47,7% u respondentov s obezitou) v porovnaní so skupinou s normálnou telesnou hmotnosťou (19,5%). Takmer vždy išlo o niektorý zo siedmich druhov rakoviny, pri ktorých sa obezita považuje za presvedčivo dokázaný rizikový faktor rakoviny. Prieskumom sme zistili pomerne vysokú všeobecnú znalostnú úroveň o obezite ako rizikovom faktore rakoviny (73,8%). Štatisticky významný vplyv na vedomostnú úroveň mal iba stupeň dosiahnutého vzdelania. Navyše v kombinácii so vzdelaním sa prejavil aj vplyv veku respondentov. Najnižšiu vedomosť mali respondenti so základným vzdelaním (51,5 %; p = 0,011), a to bez ohľadu na vek. Respondenti so stredoškolským a vysokoškolským vzdelaním preukázali takmer identickú vedomosť (74,7% a 74,9%), pričom najviac vedomostí mali respondenti so stredoškolským a vysokoškolským vzdelaním starší ako 70 rokov (88%; p = 0,035). Pohlavie, vek, bydlisko, finančný príjem, BMI kategória ani onkologické ochorenie nemali významný vplyv na vedomostnú úroveň súboru. Záver: Práca prezentuje prvé výsledky tzv. cancer awareness studies na Slovensku. Identifikuje, že vedomostnú úroveň o obezite ako rizikovom faktore rakoviny najviac ovplyvňuje vzdelanie, resp. vzdelanie v kombinácii s vekom. Ľudia so základným vzdelaním boli v našom súbore skupinou s najnižšou úrovňou vedomostí, a to bez ohľadu na ich vek. Pri vyšších stupňoch vzdelania mali viac vedomostí respondenti, ktorí boli starší ako 70 rokov.

Klíčová slova

BMI, obezita, rakovina, rizikové faktory

Incidencia aj prevalencia onkologických ochorení má celosvetovo stúpajúcu tendenciu, nevynímajúc ani Slovensko. Podľa štatistických údajov nádorové ochorenia predstavujú na Slovensku druhú najčastejšiu príčinu úmrtí u mužov (23%), ako aj u žien (19%). Za ďalšie nepriaznivé dôsledky onkologických ochorení možno považovať aj hospitalizácie, práceneschopnosť a invalidizáciu postihnutých pacientov [1–2]. Z hľadiska finančných nákladov patrí onkologická liečba medzi najnákladnejšie na Slovensku a v súvislosti so zavádzaním nových moderných onkologických liekov sa stáva pre spoločnosť kritickou. V analýze zdravotných poisťovní publikovanej v roku 2014 sa uvádza, že v roku 2012 dosiahli ich náklady na onkologické lieky na Slovensku 130,1 milióna eur, čo predstavovalo 13,0% z celkových nákladov na lieky. Onkologické lieky, ktoré sa uviedli na trh v Slovenskej republike po roku 2002 predstavovali v roku 2012 až 56% celkových nákladov na všetky onkologické lieky [3].
Rizikové faktory vzniku onkologických ochorení sa intenzívne študujú. Za posledné roky pribúdajú dôkazy o tom, že obezita rôznymi patofyziologickými mechanizmami podporuje vznik nádorových ochorení [4–6]. Kolorektálny karcinóm predstavuje celosvetovo tretí najčastejší druh rakoviny. Na úrovni dnešných poznatkov sa pokladá za presvedčivo dokázané, že životný štýl, predovšetkým strava, výživa a fyzická aktivita, majú kľúčový význam pre vznik kolorektálneho karcinómu [7]. Priamy vzťah medzi Body Mass Indexom (BMI) a kolorektálnym karcinómom potvrdila metaanalýza publikovaná v roku 2009 [8]. Súčasné správy World Cancer Research Fund a American Institute for Cancer Research (AICR) predkladajú presvedčivé dôkazy o tom, že nadváha a obezita zvyšuje riziko nielen kolorektálneho karcinómu, ale aj rakoviny pažeráka, žlčníka, pankreasu, prsnej žľazy (po menopauze), endometria a obličiek [9].
Vnímanie obezity ako rizikového faktora rôznych ochorení sa medzi odbornou a laickou verejnosťou líši. Prieskum AICR publikovaný v roku 2010 dokumentoval, že nadmerný telesný tuk pokladá za rizikový faktor rakoviny iba 51% obyvateľov USA a nedostatok fyzickej aktivity len 46 %. Silne to kontrastuje s faktom, že až 94% Američanov si je vedomých rizikového vzťahu medzi fajčením tabaku a rakovinou a 87% vie o riziku medzi expozíciou slnečným lúčom a rakovinou. Aj napriek tomu, že vedomostná úroveň o rizikovom vzťahu medzi obezitou a rakovinou sa v USA zvýšila z 35% v roku 2001 na 51% v roku 2010, je to ešte stále málo [10]. Keďže obezita je modifikovateľné ochorenie s možnosťou prevencie, je mimoriadne dôležité zvyšovať povedomie laickej verejnosti o zdravotných rizikách obezity, najmä vo vzťahu k vzniku nádorových ochorení a identifikovať tie skupiny ľudí, ktoré o tom majú nedostatočné vedomosti. V zahraničí sa bežne monitoruje rizikové správanie obyvateľstva a vedomostná úroveň verejnosti o rizikách vzniku rakoviny (tzv. cancer awareness studies) [11–13]. Na Slovensku sa doteraz nerealizovala žiadna vedomostná štúdia o obezite ako rizikovom faktore nádorových ochorení.
Cieľom našej štúdie bolo zistiť základnú vedomostnú úroveň obyvateľstva na Slovensku o vzťahu medzi obezitou a rizikom rakoviny a tiež na základe sociodemografických charakteristík identifikovať skupiny s najnižšou zistenou znalosťou.
Metodika
Štúdiu sme realizovali ako prospektívny, anonymný a dobrovoľný prieskum. Počas šiestich mesiacov (november 2012–apríl 2013) bolo oslovených spolu 934 respondentov, aby samostatne vyplnili dotazník. Dotazník bol pripravený autormi a vychádzal z validovaných otázok poskytovaných americkou inštitúciou Center for Disease Control and Prevention (CDC) – Behavioral Risk Factor Surveillance System (BRFSS) Questionnaire 2010 [14]. Respondentov oslovovali zaškolení pracovníci osobne, pričom okrem veku (≤ 18 rokov) neboli stanovené žiadne iné kritéria pre zaradenie účastníkov do prieskumu. Pri zaradzovaní účastníkov sa pracovalo s metódou „first come, first in“.
Samotný prieskum sa realizoval jednorazovými akciami. Prebiehal v rôznych geografických lokalitách Slovenska, (Bratislava, Trnava, Dunajská Streda, Humenné, Nitra, Martin, Piešťany, Bardejov a vidiecke okolie uvedených miest). V snahe získať skupinu respondentov s nádorovým ochorením sa prieskum cielene robil v spolupráci s občianskym združením Liga proti rakovine, so združením žien s rakovinou prsníka Venuša a s pacientmi Onkologického ústavu svätej Alžbety v Bratislave. Na realizáciu prieskumu sme získali súhlas uvedených inštitúcií a rovnako aj každý účastník prieskumu musel vyjadriť ústny súhlas so svojím zaradením do prieskumu.
Medzi sledované sociodemografické faktory sme zahrnuli pohlavie (muž, žena), vek, bydlisko (veľkomesto viac ako 100 tisíc obyvateľov, mesto 5–100 tisíc obyvateľov, obec/vidiek menej ako 5 tisíc obyvateľov), úroveň vzdelania (ukončené základné, stredoškolské alebo vysokoškolské vzdelanie) a čistý mesačný príjem (v eurách, menej ako 500, 500–1 000, viac ako 1 000, neviem alebo nechcem uviesť). Respondent mal ďalej uviesť svoju aktuálnu telesnú hmotnosť a telesnú výšku, na základe čoho sa pri hodnotení dotazníkov vypočítala jeho hodnota body mass indexu (BMI) (kg/m2). Následne sme respondentov rozdelili do jednotlivých BMI kategórií podľa WHO klasifikácie [15]: podvýživa (menej ako 18,5), normálna hmotnosť (18,5–24,9), nadváha (25,0–29,9), obezita I (30,0–34,9), obezita II (35,0–39,9), obezita III (40,0 a viac). Ďalej mal každý respondent uviesť, či sa u neho vyskytlo alebo vyskytuje nádorového ochorenie. Podľa prítomnosti nádorového ochorenia boli respondenti rozdelení do dvoch skupín: nádorové ochorenie „áno“ (vyskytlo sa alebo sa vyskytuje) a nádorové ochorenie „nie“ (nevyskytlo sa, nevyskytuje sa). V skupine respondentov s pozitívnou odpoveďou sa tiež sledovalo, či u nich išlo alebo ide o niektorý z tých druhov rakoviny, pri ktorých sa obezita považuje za presvedčivý rizikový faktor (rakovina pažeráka, žlčníka, pankreasu, kolorekta, prsnej žľazy u žien po menopauze, endometria a obličiek).
Znalosť o vzťahu medzi obezitou a rizikom nádorového ochorenia sme zisťovali pomocou otázky: „Viete, že obezita je rizikom a môže sa podieľať na vzniku nasledujúcich druhov rakoviny: rakovina pažeráka, žlčníka, pankreasu, hrubého čreva a konečníka, prsníka, maternice a obličiek?” Respondent mal na základe svojej znalosti vybrať a označiť jednu z dvoch možných odpovedí: „viem” alebo „neviem“.
Znalosť respondentov, že obezita je rizikovým faktorom pre vznik určitých druhov rakoviny, sme hodnotili celkovo a tiež vo vzťahu k stanoveným sociodemografickým parametrom respondentov (pohlavie, vek, vzdelanie, bydlisko, finančný príjem). Zaujímalo nás tiež, či vedomostnú úroveň respondentov ovplyvňovala ich telesná hmotnosť a prítomnosť nádorového ochorenia. Pri hodnotení sa bral do úvahy vždy aktuálny počet dotazníkov, u ktorých bola označená alebo vyplnená požadovaná otázka. Počet hodnotených dotazníkov je preto pri každej otázke odlišný než celkový počet respondentov (nspolu = 934).
Získané údaje sa analyzovali štatisticky pomocou softvéru SPSS 19.0. V deskriptívnej štatistike sa pre diskrétne premenné použili počty a percentá. Pre spojité premenné sa použili údaje ako aritmetický priemer, smerodajná odchýlka, medián, minimum a maximum. Na porovnanie spojitých premenných v dvoch výberoch sa použil neparametrický MannovWhitneyov test. Na zistenie vzťahu medzi dvomi diskrétnymi premennými sa využil chí kvadrát test a v prípade nízkych očakávaných početností Fisherov exaktný test. Na zistenie, ktoré premenné sú rozhodujúce pre vedomosť, že obezita je rizikovým faktorom pre vznik rakoviny, sme použili rozhodovacie stromy, metódu CHAID. Pri štatistickom vyhodnocovaní sa pracovalo na hladine významnosti α = 0,05.
Výsledky
Sledovaný súbor respondentov a ich základné sociodemografické charakteristiky uvádzame v tab. 1. Až 78,1 % účastníkov bolo ženského pohlavia. Vek respondentov sa pohyboval od 18 do 98 rokov, priemerný vek bol 45,75 rokov a smerodajná odchýlka SD = 19,17. Väčšina respondentov uviedla, že má ukončené stredoškolské vzdelanie (501; 54,2 %), účastníci so základným vzdelaním boli zastúpení len minimálne (40; 4,3 %). Dvestošesťdesiatosem účastníkov (29,0 %) žilo v hlavnom meste Slovenska v Bratislave (veľkomesto s viac ako 100 tisíc obyvateľmi). V iných mestách to bolo spolu 304 (32,8 %) a na vidieku 354 (38,2 %) respondentov. S ohľadom na finančný príjem sa zistilo, že 490 (52,5 %) respondentov malo čistý mesačný finančný príjem menej ako 500 eur mesačne, iba 58 (6,8 %) z nich uviedlo príjem nad 1 000 eur. Až 151 účastníkov (16,2 %) na túto otázku odpovedalo, že svoj čistý mesačný príjem nevie alebo ho nechce uviesť.
Na základe respondentmi uvedenej telesnej hmotnosti a výšky bolo možné spočítať BMI parameter a následne rozdeliť respondentov do jednotlivých BMI kategórií. Z celkového počtu účastníkov (934) sa hodnotilo spolu 887 dotazníkov, u ktorých bolo uvedené pohlavie, telesná hmotnosť a výška. Z nich bolo 693 (78,1 %) žien a 194 (21,9 %) mužov. Priemerná hodnota BMI bola 25,35 a smerodajná odchýlka 4,84. V prípade žien sa zistila väčšia variabilita BMI než u mužov. Ženy mali oproti mužom štatisticky významne nižšie hodnoty BMI (p < 0,001). Na základe vypočítaných hodnôt BMI
 
malo 418 (47,1 %) respondentov normálnu telesnú hmotnosť, pričom z tohto počtu až 81,1 % predstavovali ženy. Nadmernú telesnú hmotnosť (BMI ≥ 25) malo 437 (49,3 %) respondentov, z čoho bolo 288 (65,9 %) respondentov s nadváhou a 149 (34,1 %) s obezitou I.–III. stupňa. Zastúpenie žien v skupine s nadmernou telesnou hmotnosťou bolo 73,7 %. Zatiaľ čo obezita II. a III. stupňa bola takmer rovnako prítomná u žien aj u mužov, obezita I. stupňa a nadváha prevládala u mužov.
Deväťstoštrnásť účastníkov vyplnilo údaj, či sa u nich vyskytlo alebo vyskytuje nádorové ochorenie, pričom pozitívnu odpoveď dalo 292 (31,9 %) respondentov. Nádorové ochorenie špecifikovalo 277 respondentov, z ktorých 263 (94,9 %) označilo, že sa u nich vyskytol alebo vyskytuje niektorý z uvedených siedmich druhov rakoviny. Štrnásť (5,1 %) respondentov malo iný druh rakoviny. Percentuálny výskyt nádorového ochorenia v jednotlivých BMI kategóriách nášho súboru ukazuje tab. 2. V skupine respondentov s nadváhou a obezitou bol výskyt nádorového ochorenia viac ako dvojnásobne vyšší (43,5 %; 47,7 %) v porovnaní so skupinou s normálnou hmotnosťou (19,5 %). U respondentov nášho súboru, ktorí trpeli v minulosti alebo v čase realizácie prieskumu rakovinou, takmer vždy išlo o niektorý zo siedmich druhov rakoviny, u ktorých sa obezita považuje za presvedčivo dokázaný rizikový faktor rakoviny.

 
Pri zisťovaní celkovej vedomosti respondentov o obezite ako rizikovom faktore rakoviny na danú otázku odpovedalo 864 respondentov. Z nich 638 (73,8 %) označilo kladnú odpoveď „viem“, že obezita môže zvyšovať riziko vzniku uvedených druhov rakoviny. Dvestodvadsaťšesť (26,2 %) respondentov vybralo odpoveď „neviem“. Ďalej sme sledovali vzťah medzi vedomostnou úrovňou respondentov a jednotlivými sociodemografickými charakteristikami, ako aj BMI a prítomnosťou nádorového ochorenia u respondentov. Výsledky sú prezentované v tab. 3. Zistené výsledky nepreukázali štatisticky významnú závislosť medzi vedomosťou respondentov a sociodemografickými parametrami, pokiaľ išlo o pohlavie, vek, bydlisko a finančný príjem respondentov. Vyššiu vedomosť o obezite ako riziku nádorového ochorenia preukázali ženy (508; 75,3 %) oproti mužom (130; 69,1 %). S ohľadom na finančný príjem, najnižšiu znalosť mali účastníci s najvyšším finančným príjmom (39; 68,4 %). Pri hodnotení vplyvu bydliska najnižšiu vedomosť preukázali účastníci s bydliskom v hlavnom meste (176; 71,8 %), aj keď rozdiely oproti účastníkom z miest a vidieku neboli významné (211; 75,1 % a 331; 74,6 %). Rovnako ani BMI a ani prítomnosť nádorového ochorenia nemali štatisticky významný vplyv na vedomostnú úroveň respondentov. Účastníci s BMI menej ako 18,5 vykázali najlepšiu znalosť, pretože 24 (80,0 %) z nich vedeli, že obezita je rizikom pre vznik nádorového ochorenia. Najnižšia vedomosť sa zistila u respondentov s obezitou II (18; 64,3 %). Ak by sme hodnotili vedomostnú úroveň v celej skupine s nadmernou telesnou hmotnosťou, teda s BMI ≥ 25, potom celkovo 296 respondentov (74,4 %) označilo odpoveď „viem“ a tento výsledok bol porovnateľný s výsledkom v skupine respondentov s normálnou telesnou hmotnosťou (BMI 18,5–24,9) kde odpoveď „viem“ označilo 292 respondentov (73,7 %). Obezitu za rizikový renia. Výsledky ukázali, že zo sociofaktor rakoviny označilo 200 (75,5 %) demografických charakteristík jedine respondentov s nádorovým ochorením úroveň vzdelania štatisticky významne a 429 (73,1 %) bez nádorového ocho-ovplyvňovala vedomostnú úroveň res-

pondentov. Iba 71 respondentov so základným vzdelaním (51,5 %, p = 0,011) vedelo, že obezita je rizikovým faktorom, kým v prípade účastníkov so stredoškolským vzdelaním to bolo 343 až (74,9 %) a s vysokoškolským vzdelaním 272 (74,7 %).
Keďže štatisticky významný vplyv na vedomostnú úroveň respondentov malo len vzdelanie, pomocou rozhodovacích stromov sme hodnotili, ktoré ďalšie charakteristiky súboru v kombinácii so vzdelaním ovplyvňujú vedomostnú úroveň respondentov. Výsledky ukazuje tab. 4. Celkovo o obezite ako riziku rakoviny v našom súbore vedelo 638 (73,8 %) respondentov. Ak sme zobrali do úvahy vzdelanie respondentov, potom v skupine s ukončeným základným vzdelaním respondentov 17 (51,5 %) vedelo o rizikovom vzťahu a 16 (48,5 %) respondentov nevedelo. V skupine s ukončeným stredoškolským a vysokoškolským vzdelaním o rizikovom vzťahu vedelo 621 (74,7 %) a nevedelo 210 (25,3 %) respondentov. Vedomostnú úroveň ovplyvňovala len vzájomná kombinácia vzdelania a veku, pričom vplyv veku respondentov sa zistil len v skupine so stredoškolským a vysokoškolským vzdelaním. Najviac o obezite ako riziku rakoviny vedeli respondenti s ukončeným stredoškolským a vysokoškolským vzdelaním vo veku nad 70 rokov (81; 88,0 %), zatiaľ čo vo veku 70 a menej rokov túto vedomosť malo 540 (73,1 %) respondentov a tento výsledok bol štatisticky významný (p = 0,035). V prípade základného vzdelania sa vplyv veku v kombinácii so vzdelaním neprejavil.
Diskusia
 Za hlavné príčiny smrti ľudí v produktívnom veku (15–64 rokov) v Európe sa v roku 2007 identifikovali rakovina, kardiovaskulárne ochorenia a vonkajšie príčiny, najmä smrteľné nehody. Tieto tri príčiny spolu spôsobovali takmer tri štvrtiny predčasnej mortality pracujúcej populácie, samotné onkologické ochorenia pritom predstavovali 36 %.

Predpokladá sa, že až 72 % ľudí v Európe vo veku 60–64 rokov zomrie na rakovinu alebo kardiovaskulárne ochorenie [16]. Nádorové ochorenia patria aj na Slovensku medzi tzv. prioritné ochorenia, pretože vzhľadom na ich epidemiologický dopad predstavujú vážnu hrozbu pre zdravotný stav populácie. V Správe o stave zdravotníctva sa udáva, že úmrtia na nádorové ochorenia na Slovensku predstavujú približne 22 % za obe pohlavia a po kardiovaskulárnych ochoreniach sú druhou najvýznamnejšou príčinou úmrtí [2]. Ročne pribudne na Slovensku takmer 25 tisíc novohlásených prípadov zhubných nádorov (vrátane nádorov in situ). Takmer 70 % všetkých zhubných nádorov sa vyskytuje u mužov a žien vo veku nad 60 rokov. Incidencia zhubných nádorov má u oboch pohlaví stúpajúcu tendenciu a spôsobuje ju najmä vzostup incidencie rakoviny kolorekta a prostaty u mužov nad 50 rokov a rakoviny prsníka u žien nad 40 rokov a kolorekta u žien nad 60 rokov. Výskyt karcinómov tráviaceho traktu sa celosvetovo dostáva na popredné miesta v porovnaní s karcinómami iných orgánových systémov. Dominantné postavenie medzi karcinómami tráviaceho traktu má kolorektálny karcinóm, ktorého vysoký výskyt je typický pre rozvinuté krajiny, vyšší vek a mužské pohlavie [17].
Odhaduje sa, že asi 20 % onkologických ochorení spôsobuje nadmerná telesná hmotnosť [18]. Dôkazy o vzájomnom vzťahu medzi obezitou a určitými druhmi rakoviny, najmä rakoviny pažeráka, pankreasu, žlčníka, hrubého čreva a konečníka, prsníka (u žien po menopauze), maternice a obličiek, sú jednoznačné. Pribúdajú však nové dôkazy, že obezita môže zohrávať úlohu aj pri vzniku niektorých ďalších druhov zhubných nádorov, akým je melanóm, rakovina štítnej žľazy či leukémia [4]. Vzhľadom na mortalitu zhubných nádorov je potrebné vnímať obezitu aj ako faktor zvyšujúci celkovú úmrtnosť populácie. Publikované údaje ukazujú, že obezita je príčinou asi 20 % všetkých úmrtí na rakovinu u žien a asi v 14 % u mužov [19]. Po fajčení je obezita druhým najvýznamnejším odvrátiteľným rizikom pre vznik rakoviny. Všetky opatrenia, ktoré podporujú prevenciu nadváhy a obezity možno preto jednoznačne zaradiť aj medzi preventívne protinádorové opatrenia. Nevyhnutným a zásadným predpokladom primárnej prevencie je však dostatočná vedomosť obyvateľstva o rizikovom vzťahu obezity a rakoviny. V tomto smere predložená práca prináša prvé výsledky, ktorých cieľom bolo zistiť všeobecnú vedomosť laickej verejnosti o uvedenom vzťahu. Pokiaľ je nám známe, na Slovensku neboli dosiaľ publikované údaje takéhoto zamerania.
Hodnotený súbor zahŕňal celkom 934 náhodne zaradených respondentov, pričom okrem veku neboli stanovené žiadne ďalšie kritéria, najmä pokiaľ išlo o telesnú hmotnosť a prítomnosť onkologického ochorenia. Náhodným výberom sme získali približne rovnaké skupiny respondentov s normálnou hmotnosťou (47,1 % respondentov) a s nadmernou hmotnosťou (49,3 % respondentov, z ktorých 32,5 % malo nadváhu a 16,8 % obezitu). Až u 31,9 % respondentov sa v minulosti alebo v čase prieskumu vyskytovalo zhubné nádorové ochorenie, čo bolo spôsobené tým, že prieskum sa realizoval aj medzi onkologickými pacientmi. Je dôležité, že u respondentov s pozitívnym výskytom nádorového ochorenia až v 94,9 % išlo o niektorý z nádorov, pri ktorých je obezita presvedčivo dokázaným rizikovým faktorom. Vzhľadom na nábor onkologických pacientov nemalo v našom prípade zmysel sledovať, o ktorý konkrétny druh rakoviny u respondentov išlo. Nami získané výsledky potvrdili vzájomne pozitívny vzťah medzi obezitou a súčasne prítomným nádorovým ochorením. V skupine respondentov s nadváhou a obezitou bol výskyt nádorového ochorenia viac ako dvojnásobne vyšší (43,5 %; 47,7 %) v porovnaní so skupinou s normálnou hmotnosťou (19,5 %).
Dostatočný počet respondentov umožnil urobiť štatistickú analýzu a hľadať vzájomné súvislosti medzi vedomostnou úrovňou a charakteristikami hodnoteného súboru. Z výsledkov nášho prieskumu vyplýva, že v hodnotenom súbore celkovo až 73,8 % (638) respondentov vedelo, že obezita je rizikovým faktorom pre vznik uvedených druhov rakoviny. Tento výsledok bol prekvapujúco vysoký v porovnaní s informáciou, že v USA len 51 % Američanov považovalo nadmerný telesný tuk za rizikový faktor rakoviny [10]. Domnievame sa, že reálna vedomosť obyvateľstva je nižšia a porovnateľná so situáciou v USA. Nami zistený údaj mohol byť čiastočne spôsobený nižším zastúpením respondentov so základným vzdelaním (len 4,3 % respondentov) a vysokým zastúpením respondentov s vysokoškolským vzdelaním (41,5 %), ktoré nekorešpondujú s reálnou situáciou na Slovensku. Podľa údajov sčítania obyvateľstva z roku 2011 na Slovensku, má 15 % obyvateľstva ukončené základné vzdelanie a 13,8 % vysokoškolské [20]. Práve vzdelanie sa v ďalšej analýze ukázalo ako jediný parameter, ktorý štatisticky významne ovplyvňoval vedomostnú úroveň. Ďalšou príčinou mohla byť aj uzavretá otázka, pomocou ktorej sme danú vedomosť zisťovali. Vo všeobecnosti sa konštatuje nízke až nedostatočné povedomie ľudí o zdravotných rizikách životného štýlu vo vzťahu k onkologickým ochoreniam. Sanderson et al v roku 2009 publikovali, že nezdravú výživu považovalo za riziko kardiovaskulárnych ochorení 68 % respondentov, kým za riziko rakoviny len 32 %. Nedostatočnú fyzickú aktivitu za riziko kardiovaskulárnych ochorení považovalo 53 % respondentov, ale za riziko onkologických ochorení len 7 % [12].
Vzájomným porovnaním sociodemografických charakteristík respondentov s ich vedomostnou úrovňou sme sa snažili určiť tie charakteristické vlastnosti respondentov, ktoré mali vplyv na dosahovanú vedomosť. Zistili sme, že jedine stupeň dosiahnutého vzdelania štatisticky významne ovplyvňoval vedomosť respondentov o obezite ako riziku vzniku nádorového ochorenia. Najnižšiu vedomosť mali respondenti so základným vzdelaním (51,5 %; p = 0,011) a tá bola štatisticky významne nižšia oproti vedomostnej úrovni stredoškolsky a vysokoškolsky vzdelaných respondentov (74,9 a 74,7 %), ktorých vedomosť bola takmer identická. Pomocou rozhodovacieho stromu sme zistili, že pre vedomostnú úroveň je v kombinácii so vzdelaním respondentov dôležitý len ich vek. Vplyv veku v kombinácii so vzdelaním sa zistil len medzi stredoškolsky a vysokoškolsky vzdelanými respondentmi. Lepšiu vedomosť vykázali respondenti so stredoškolským a vysokoškolským vzdelaním a starší ako 70 rokov (88,0 %; p = 0,035). Respondenti rovnakého vzdelania, ale vo veku 70 rokov a menej dosiahli vedomosť nižšiu (73,8 %). U respondentov so základným vzdelaním vek nemal žiaden vplyv a ich vedomosť bola na najnižšej úrovni. Podobný výsledok sa publikoval aj v práci Peaceyho et al z roku 2006, keď hodnotili vedomostnú úroveň univerzitne vzdelaných žien o rizikových faktoroch rakoviny prsníka [11]. Aj tu pri rovnakom vzdelaní staršie ženy vedeli viac, než mladšie. Celková vedomosť bola nedostatočná, pretože iba jedna z 20 žien správne identifikovala alkohol, obezitu a telesnú aktivitu ako rizikové faktory rakoviny prsníka. Autori si to vysvetľovali tým, že staršie ženy sú ohrozené rakovinou prsníka viac ako mladšie, a preto vyhľadávajú viac informácií. Aj v našom súbore sa môžeme domnievať, že mladšia generácia napriek dosiahnutému vzdelaniu cielene nevyhľadáva špeciálne informácie týkajúce sa zdravia a jeho rizík, a preto vie o rizikových faktoroch rakoviny menej ako staršia generácia rovnakého vzdelania, u ktorej je výskyt onkologických ochorení častejší.
Keďže jeden z najčastejších zhubných nádorov na celom svete je kolorektálny karcinóm [21], vzhľadom na jeho epidemiologické parametre sú opodstatnené vedomostné štúdie zamerané práve na tento druh nádoru. V roku 2004 publikovali autori Keighley et al výsledky rozsiahlej multicentrickej štúdie realizovanej v 21 krajinách Európy na vzorke 20 710 respondentov [22]. Výsledky tejto veľkej štúdie poukázali na nedostatočné znalosti o rizikových faktoroch kolorektálneho karcinómu. Iba 57 % respondentov vedelo, že zvýšeným rizikom pre vznik kolorektálneho karcinómu je vyšší vek a 54 % vedelo, že pozitívna rodinná anamnéza zvyšuje riziko kolorektálneho karcinómu. Naproti tomu až 70 % respondentov vedelo, že strava a výživa má vplyv na vznik tohto karcinómu, avšak iba 30 % vedelo o tom, že nedostatok telesnej aktivity riziko tohto zhubného nádoru takisto zvyšuje. Iba 51 % respondentov vedelo o možnostiach skríningu kolorektálneho karcinómu. V štúdii sa konštatovalo, že neznalosť o rizikách kolorektálneho karcinómu je hlavnou bariérou pre compliance jeho skríningu. Ak sú ľudia informovanejší, zvyšuje sa aj ich ochota podrobiť sa skríningu a včasnej detekcii kolorektálneho karcinómu.
V našej štúdii sme sa pýtali respondentov na výskyt onkologického ochorenia a tiež na prítomnosť niektorého zo siedmich druhov rakoviny, pri ktorých sa obezita považuje za presvedčivý dôkaz rizika pre vznik rakoviny. Nepýtali sme sa ich však na zhubné nádory jednotlivých orgánov. Vzhľadom na zdroj respondentov predpokladáme, že v našom súbore sa najčastejšie vyskytoval karcinóm prsníka. Bolo by prínosné, ak by sa v budúcnosti hodnotila vedomostná úroveň aj podľa jednotlivých druhov rakoviny. Vzhľadom na pomerne intenzívne osvetové aktivity občianskych združení a tretieho sektora, ako napr. Europacolon na Slovensku, by sme mohli očakávať, že vedomostná úroveň ľudí s kolorektálnym karcinómom bude lepšia ako pri iných druhoch rakoviny bez výraznejších osvetových projektov. Zistenie, že respondenti s onkologickým ochorením, ako aj bez onkologického ochorenia majú porovnateľnú znalosť (75,5 oproti 73,1 %) poukazuje na to, že je dôležité ovplyvňovať povedomie práve v skupine bez onkologického ochorenia. Len správne a dostatočné vedomosti môžu viesť k takému správaniu jednotlivcov, ktorého cieľom je znížiť riziko alebo oddialiť prepuknutie zhubného procesu. V našej práci sme nezistili, že by BMI respondentov významne vplýval na sledovanú vedomostnú úroveň. Očakávali by sme, že respondenti s lepšími znalosťami budú mať nižšie BMI, a naopak. To naznačuje, že samotná vedomosť ešte nie je rozhodujúca pre pozitívnu zmenu v zmysle cieleného úsilia o zníženie telesnej hmotnosti, a tým elimináciu alebo aspoň zmiernenie možnej hrozby zhubného nádoru. Bener et al v roku 2009 publikovali výsledky vedomostnej štúdie zameranej na znalosti žien o karcinóme prsníka [23]. Štúdia odhalila jasnú diskrepanciu medzi adekvátnymi všeobecnými znalosťami a nízkou mierou praktických preventívnych postupov u tých istých žien (napr. len 24,9 % respondentiek realizovala samovyšetrovanie prsníkov).
Všetky ostatné sociodemografické charakteristiky nášho súboru, akým bolo pohlavie, samostatný vek, bydlisko a finančný príjem, nemali žiaden štatisticky významný vplyv na sledovanú vedomostnú úroveň. Priniesli však niekoľko dôležitých pohľadov: vedomosť respondentov z vidieka a miest sa významne nelíšila, čo znamená, že geografické lokality nie sú žiadnou prekážkou pri poskytovaní alebo vyhľadávaní zdraviu prospešných informácií. Predpokladali sme, že respondenti s vyšším príjmom budú mať lepšie vedomosti než respondenti s nižším, čo sa však nepotvrdilo (68,4 oproti 72,7 %). Výsledky naznačujú, že pri vedomostných štúdiách je potrebné brať do úvahy čo najkomplexnejšie vlastnosti sledovaného súboru, aby bolo možné selektovať jednotlivé vedomostné skupiny a cielene ich ovplyvňovať v rámci primárnej prevencie.
Záver
V práci prezentujeme výsledky vedomostnej štúdie laickej verejnosti na Slovensku o rizikovom vzťahu obezity k niektorým druhom rakoviny. V tomto smere bude vhodné realizovať ďalší výskum najmä s ohľadom na reprezentatívnosť vzorky respondentov, na použitie štandardizovaných dotazníkov, identifikáciu ďalších kľúčových faktorov pre vedomostnú úroveň, ako aj špecifické hodnotenie vedomosti podľa druhov nádorových ochorení. Takým môže byť práve kolorektálny karcinóm či karcinóm prsníka, pri ktorých sa ukazuje nevyhnutnosť efektívne aplikovať nielen skríningové aktivity, ale aj intenzívne praktické kroky v oblasti primárnej prevencie a riešenia obezity.

Poďakovanie: Ďakujeme RNDr. LadislaveWsólovej, PhD., prednostke Ústavu biofyziky, informatiky a bioštatistiky Fakulty verejného zdravotníctva Slovenskej zdravotníckej univerzity v Bratislave za štatistické spracovanie výsledkov.

Autoři deklarují, že v souvislosti s předmětem studie nemají žádné komerční zájmy.
The authors declare they have no potential conflicts of interest concerning drugs, products, or services used in the study.
Redakční rada potvrzuje, že rukopis práce splnil ICMJE kritéria pro publikace zasílané do biomedicínských časopisů.
The Editorial Board declares that the manuscript met the ICMJE „uniform requirements“ for biomedical papers.

Doručeno/Submitted:
29. 8. 2014
Přijato/Accepted: 7. 10. 2014
MUDr. Peter Minárik, PhD.
Gastroenterologické oddelenie Onkologický ústav sv. Alžbety 812 50 Bratislava
gastro@drminarik.sk

Pro přístup k článku se, prosím, registrujte.

Výhody pro předplatitele

Výhody pro přihlášené

Literatura

1. Správa o zdravotnom stave obyvateľstva SR za roky 2009–2011. [online]. Dostupné z: http://www.nczisk.sk/Documents/aktuality/sprava_zdravotnom_ stave.pdf.
2. Hlavatý T, Liptáková A, Špírová R et al. Správa o stave zdravotníctva na Slovensku. Bratislava: Ministerstvo zdravotníctva SR 2011: 36–46.
3. Hlinková Ľ, Tesař T. Finančné náklady v kontexte farmakoterapie onkologických ochorení. Onkológia 2014; 9(1): 8–11.
4. De Pergola G, Silvestris F. Obesity as a major risk factor for cancer. Journal of Obesity 2013. [online]. Available from: http://dx.doi.org/10.1155/2013/291546.
5. Calle EE, Kaaks R. Overweight, obesity and cancer: epidemiological evidence and proposed mechanisms. Nat Rev Cancer 2004; 4(8): 579–591.
6. Pischon T, Nothlings U, Boeing H. Obesity and cancer in the symposium on "Diet and cancer". Proceedings of the Nutrition Society 2008; 67: 128–145.
7. Minárik P, Mináriková D. Obezita ako rizikový factor kolorektálneho karcinómu. Medicína pro praxi 2012; 9(11): 451–455.
8. Harriss DJ, Atkinson G, George K et al. Lifestyle factors and colorectal cancer risk (1): systematic review and metaanalysis of associations with body mass index. Colorectal Dis 2009; 11(6): 547–563. doi: 10.1111/j.14631318.2009.01766.x.
9. World Cancer Research Fund and American Institute for Cancer Research. Food, nutrition, physical activity, and the prevention of cancer: a global perspective. Washington DC, USA: American Institute for Cancer Research 2007: 17–21. [online]. Available from: http://www.dietandcancerreport.org/cancer_resource_center/downloads/Second_Expert_Report_full.pdf.
10. Eastman P. Half of the US population are unaware of the link between obesity and cancer, AICR. Oncology Times 2010; 7(1): 20–21.
11. Peacey V, Steptoe A, Davídsdóttir S et al. Low levels of breast cancer risk awareness in young women: an international survey. Eur J Cancer 2006; 42(15): 2585–2589.
12. Sanderson SC, Waller J, Jarvis MJ et al. Awareness of lifestyle risk factors for cancer and heart disease among adults in the UK. Patient Educ Couns 2009; 74(2): 221–227. doi: 10.1016/j.pec.2008.08.003.
13. Soliman PT, Bassett RL Jr, Wilson EB et al. Limited public knowledge of obesity and endometrial cancer risk: what women know. Obstet Gynecol 2008; 112(4): 835–842. doi: 10.1097/AOG.0b013e318187d022.
14. Centers for Disease Control and Prevention, Department of Health and Human Services. Behavioral risk factor surveillance system (BRFSS) questionnaire. Washington DC, USA: CDC 2011. [online]. Available from: http://www.cdc.gov/brfss/annual_ data/pdfques/2011brfss.pdf.
15. Physical status: the use and interpretation of anthropometry. Report of a WHO Expert Committee. World Health Organ Tech Rep Ser 1995; 854: 1–452.
16. Oortwijn W, Nelissen E, Adamini S et al. Health of people of working age. Summary Report 2011. [online]. Available from: http://ec.europa.eu/health/social_determinants/docs/final_sum_ecorys_web.pdf.
17. Vavrečka A. Epidemiológia, etiológia, klinický obraz a prevencia kolorektálneho karcinómu. Via Pract 2010; 7(1): 10–13.
18. Wolin KY, Carson K, Colditz GA. Obesity and cancer. Oncologist 2010; 15(6): 556–565. doi: 10.1634/theoncologist.20090285.
19. Calle EE, Rodriguez C, WalkerThurmond K et al. Overweight, obesity, and mortality from cancer in a prospectively studied cohort of U.S. adults. N Engl J Med 2003; 348(17): 1625–1638.
20. Gerhardtová A, Ivančíková Ľ, Juhaščíková I et al. Obyvateľstvo Slovenskej republiky v kontexte Európskeho roku aktívneho starnutia. Štatistický úrad Slovenskej republiky 2012. Dostupné z: http://portal.statistics.sk/files/stariludia09_11ev15.pdf.
21. Haggar FA, Boushey RP. Colorectal cancer epidemiology: incidence, mortality, survival, and risk factors. Clin Colon Rectal Surg 2009; 22(4): 191–197. doi: 10.1055/ s00291242458.
22. Keighley MR, O'Morain C, Giacosa A et al. Public awareness of risk factors and screening for colorectal cancer in Europe. Eur J Cancer Prev 2004; 13(4): 257–262.
23. Bener A, El Ayoubi HR, Moore MA et al. Do we need to maximise the breast cancer screening awareness? Experience with an endogamous society with high fertility. Asian Pac J Cancer Prev 2009; 10(4): 599–604.

Kreditovaný autodidaktický test