Nepřihlášený uživatel
přihlásit se / registrovat

Gastroenterologie
a hepatologie

Gastroenterology and Hepatology

Gastroent Hepatol 2014; 68(4): 346-355.

Účinnosť a bezpečnosť silymarínu u pacientov s chronickými chorobami pečene – multicentrická, prospektívna, otvorená klinická štúdia IMHOTEP

Jozef Holomáň, Ján Lietava1, Pavol Borecký2

+ Pracoviště

Souhrn

Silymarín patrí v reálnej medicínskej praxi medzi najčastejšie predpisované liečivo zo skupiny hepatík. V posledných rokoch boli publikované výsledky potvrdzujúce vzťah závislosti účinnosti na dávke liečiva. Reálna preskripčná prax nie vždy dostatočne rýchlo reaguje na novšie poznatky v oblasti racionálnej farmakoterapie. Dizajn sledovania: Multicentrická, prospektívna, otvorená klinická štúdia IMHOTEP v súbore pacientov s chronickými hepatopatiami rôznej etiológie, indikovaných k liečbe silymarínom v lekárom zvolenej dávke v 36-týždňovom období sledovania. V definovaných intervaloch boli sledované markery hepatálneho poškodenia (AST, ALT, GMT, ALP, celkový a konjugovaný bilirubín), objektívne symptómy i subjektívne ťažkosti pacientov. Súbor a výsledky: 1 069 pacientov, z toho 594 (55,6 %) mužov s priemerným BMI 29,4 kg/m2 a 475 (44,4 %) žien s priemerným BMI 29,1 kg/m2. Priemerný vek mužov bol významne vyšší ako u žien (57 ± 12 vs 50 ± 13 rokov) (p < 0,001). V etiológii chronickej hepatopatie dominovala tuková choroba pečene (41,3 %), nasledovaná alkoholovou (17,2 %) a poliekovou (9,2 %) etiológiou. Alkoholová etiológia bola významne častejšia u mužov (24,1 vs 8,6 %; p < 0,001). Fajčenie bolo častejšie u mužov (26,7 vs 14,0 %; p < 0,001). Priemerná dávka silymarínu v celom súbore bola 472 ± 131 mg v iniciálnej fáze sledovania a 508 ± 174 mg na konci sledovania, pričom u mužov bola denná terapeutická dávka (DTD) silymarínu v priemere o 20 mg vyššia. V priebehu liečby silymarínom (V0 vs V4) sme zaznamenali štatisticky významný pokles markerov hepatálneho poškodenia ALT: 1,47 ± 2,22 ?kat/l vs 0,75 ± 0,50 ?kat/l (p < 0,001); AST: 1,07 ± 1,24 ?kat/l vs 0,62 ± 0,37 ?kat/l (p < 0,001); GMT: 2,82 ± 3,39 ?kat/l vs 1,52 ± 1,97 ?kat/l (p < 0,001); ALP: 1,66 ± 1,18 ?kat/l vs 1,41 ± 0,68 ?kat/l (p ± 0,001). Hodnoty celkového bilirubínu v celom súbore poklesli nevýznamne 15,7 ± 12,6 vs 15,3 ± 13,13 (p < 0,599), kým rozdiel v poklese konjugovaného bilirubínu bol štatisticky významný: 5,7 ± 8,2 ?mol/l vs 4,3 ± 3,3 ?mol/ l (p < 0,001). Hoci sme nezistili štatisticky významný rozdiel medzi hodnotami vstupných aktivít a ani medzi zmenami aktivity ALT, AST, ALP medzi mužmi a ženami počas liečby, u mužov sme zaznamenali signifikantne výraznejší pokles GMT, oboch typov bilirubínu a ALP. Analogicky s poklesom laboratórnych markerov došlo v celom súbore aj k štatisticky významnému poklesu percepcie symptómov asociovaných s chronickou hepatopatiou a k nárastu počtu asymptomatických pacientov. Záver: Liečba silymarínom potvrdila jeho hepatoprotektívny efekt. Zaznamenali sme normalizáciu laboratórnych markerov hepatálneho poškodenia, ako aj subjektívnych i objektívnych prejavov chronickej hepatopatie. Priemerná dávka silymarínu v priebehu celého sledovania bola vyššia v porovnaní s „tradičným“ dávkovaním. Potvrdili sme vzťah účinnosti v závislosti na dávke liečiva. Intersexuálne rozdiely v účinnosti boli pravdepodobne podmienené vyššími vstupnými hodnotami markerov hepatálneho poškodenia a vyšším zastúpením alkoholovej etiológie chronickej hepatopatie u mužov. V priebehu štúdie sme nezaznamenali žiadne závažnejšie nežiaduce účinky liečby.

Klíčová slova

chronická hepatopatia, hepatiká, intersexuálne rozdiely, nežiaduce účinky, racionálna farmakoterapia, silymarín

Pro přístup k článku se, prosím, registrujte.

Výhody pro předplatitele

Výhody pro přihlášené

Kreditovaný autodidaktický test