Nepřihlášený uživatel
přihlásit se / registrovat

Gastroenterologie
a hepatologie

Gastroenterology and Hepatology

.

Imunologická diagnostika celiakie : XXX. kongres Slovenskej a Českej gastroenterologickej spoločnosti, XXVIII. slovenské a české endoskopické dni, XXXIII. hepatologické dni, Bratislava, 16.-18. jún 2005 [abstrakt]

Ľubomír Gürtler, Pavol Gomolčák, Jiří Bronský, Boris Pekárek, Boris Pekárek, Božena Pekárková, Božena Pekárková, Juraj Hromec, Juraj Hromec, Ľubomír Jurgoš, Ľubomír Jurgoš

Celiakia je systémové autoimunitné ochorenie s predilekčným postihnutím sliznice tenkého čreva. Ochorenie je primárne mediované T lymfocytmi. V imunopatogenéze sa uplatňujú okrem genetických markerov a provokujúcich antigénov aj autoreaktívne B-lymfocyty s tvorbou lokálnych a cirkulujúcich autoprotilátok. Prínos imunologického vyšetrenia je v oblasti diagnostiky (skríning a diferenciálna diagnostika) a v oblasti monitoringu (odpovede/ neodpovede na diétu). Pre morfologickú diagnostiku je dôležitá imunofenotypizácia intraepitelových lymfocytov (počty CD8+ lymfocytov, počty a/b a g/d lymfocytov). Ďalším dôležitým markerom sú imunogenetické znaky (HLA antigény). Asi 90 % celiatikov je nositeµom znaku HLA DQ2 a asi 8–10 % znaku HLA DQ8. Tzv. »non-DQ2/8 celiakia« je veµmi zriedkavá. Vzhµadom na pomerne vysokú prevalenciu týchto markerov v bežnej populácií treba prínos HLA typizácie posudzova» aj z jej negatívnej prediktívnej hodnoty. V laboratórnej diagnostike zohráva kµúčovú úlohu správna interpretácia autoprotilátky. Protilátky sú pôvodne slizničné, resp. tkanivové a až sekundárne sa uvoµňujú do cirkulácie. Ak je ochorenie málo aktívne alebo neaktívne jediným humorálnym znakom môžu by» lokálne autoprotilátky. Stanovujú sa cirkulujúce protilátky proti gliadínu (AGA), endomýziu (EmA) a tkanivovej transglutamináze (anti-tTG). Metódou na ich detekciu je nepriama imunofluorescencia (IF) a/alebo ELISA. Veµké intra- a inter- laboratórne variácie vo výsledkoch sú spôsobené subjektívnos»ou diagnostických metód (skúsenos» hodnotiaceho pri IF) a nejednotnos»ou v postupoch (riedenia sér, izotypy konjugátov, kvalita fluorescenčných mikroskopov, kvalita a typ ELISA súpravy). Najvyššiu senzitivitu dosiahneme vyšetrením všetkých 3 typov protilátok, ale nie je to štandardný postup. Negatívny klinický obraz a negatívna sérologia (EmA/anti-tGT) majú veµkú negatívnu prediktívnu hodnotu. Kombinácia oboch pozitivít (EmA/anti-tTG) znamená takmer 100% špecificitu. Ako skríningové bude pravdepodobne postačujúce vyšetrenie anti-tGT IgA, event. v kombinácií s HLA typizáciou. Pri selektívnom deficite IgA (pod 0,05 g/L ) treba vyšetri» protilátky izotypu IgG, najlepšie všetky 3 typy. Zvláštnu skupinu predstavujú deti mladšie ako 2 roky, kde je vhodnejším markerom AGA IgG/IgA (vyššia senzitivita oproti anti-tGT). V rámci diferenciálnej diagnostiky sa vyšetrujú aj IgG, IgA, IgM, IgE, špecifické IgE a iné autoprotilátky (napr. ANCA, ASCA, ANA, anti-enterocytové). Prínos skupiny nových autoprotilátok (anti-gelsolin, -zonulin, -calreticulin) je predmetom diskusií (napr. markery refraktérnosti ochorenia). Samostatnou kapitolou je sérologický monitoring celiakie. Protilátky by mali by» vyšetrované 1, 3, 6 a 12 mesiacov po nasadení diéty a potom 1× ročne. Pri prísnej diéte a odpovedi na liečbu by mali by» všetky negatívne, časové súvislosti sú však veµmi individuálne. Sčasti korelujú (najmä EmA a anti-tTG) s histologickou aktivitou. Pri relapse, resp. odpovedi na diétu je známa postupnos» (AGA, EmA, anti-tGT) objavenia sa, resp. vymiznutia protilátok. Mierne a krátkodobé expozície antigénom nemusia vies» k objaveniu sa cirkulujúcich protilátok. Pri interpretácií výsledkov cirkulujúcich autoprotilátok treba zohµadni» vek pacienta, histologickú aktivitu ochorenia, vz»ah k diéte, imunologický stav pacienta a tiež charakter/kvalitu laboratórneho pracoviska.

Pro přístup k článku se, prosím, registrujte.

Výhody pro předplatitele

Výhody pro přihlášené

Kreditovaný autodidaktický test