HODNOTENIE VYBRANÝCH LABORATÓRNYCH PARAMETROV U DETÍ S CHRONICKÝMI ZÁPALOVÝMI OCHORENIAMI ČREVA
ÚVOD
Cieµom práce je zamera» sa na chronické zápalové ochorenia červa (ulceróznu kolitídu, UC a Crohnovu chorobu, CD), porovna» niektoré rozdiely vo vybraných laboratórnych parametroch, ktoré môžu by» užitočné aj z hµadiska diferenciálnej diagnostiky oboch ochorení a môžu by» dobrým indikátorom aktivity ochorenia.
PACIENTI A METÓDY
Do súboru boli zaradené deti (vo veku od 4 mesiacov do 18 rokov) s ulceróznou kolitídou (62 pacientov) a Crohnovou chorobou (61 pacientov), liečené na 2. detskej klinike LF UK a DFNsP. U všetkých pacientov boli retrospektívne hodnotené nasledujúce laboratórne parametre: sedimentácia erytrocytov, C-reaktívny proteín, krvný obraz, hladina sérového železa, sérových imunoglobulínov a perinukleárne antineutrofilové protilátky (p-ANCA).
Porovnávali sme rozdiely vo výsledkoch jednotlivých laboratórnych parametrov u pacientov s UC a CD.
VÝSLEDKY
Sedimentácia erytrocytov (FW) bola signifikantne vyššia u pacientov s CD (medián 71/96) tak na začiatku stanovenia diagnózy ako aj v prípade relapsov ochorenia v porovnaní s pacientmi s UC (medián 35/72). Taktiež vyšetrenie C – reaktívneho proteínu (CRP) potvrdilo signifikantne vyššiu zápalovú aktivitu u pacientov s CD. V prípade UC hodnoty CRP (mg/l) na začiatku ochorenia ako aj u relapsov dosahovali väčšinou fyziologické hladiny (medián 11), u CD boli signifikantne vyššie (medián 60). Priemerný počet erytrocytov a hladiny hemoglobínu neboli štatisticky rozdielne u pacientov s UC a CD. Hladiny FeS sa štatisticky nelíšili u oboch ochorení ale vykazovali signifikantnú odchýlku v porovnaní s referenčními hodnotami. Hladina sérového železa u detí s UC bola 5,4± 0,33 SEM (medián 5,2) u detí s CD 4,9± 0,35 SEM (medián 4,4). V prípade leukocytov (tisíc/ml) taktiež nebol zaznamenaný štatistický rozdiel v skupine pacientov s UC a CD. Leukocytózu malo len 20,9 % pacientov s UC a 24,5 % detí s CD. Naopak bola potvrdená trombocytóza (nad 400 tisíc/ml) u detí s UC (65%) ako aj CD (82 %).
Hladiny imunoglobulínov G (IgG) (g/l) boli takmer u všetkých pacientov vo fyziologických hodnotách (u 77,5 % detí s UC a u 68,9 % s CD) rovnako aj hladiny imunoglobulínu M (IgM) (u 82,3 % detí s UC a 77,1 % s CD). Nebol zistený žiadny signifikantný rozdiel medzi obidvoma skupinami pacientov. V prípade hladín imunoglobulínu A (IgA) (g/l) u pacientov s CD boli hladiny IgA vyššie ako u pacientov s UC ale neboli signifikantne zvýšené oproti referenčním hodnotám.
V rámci imunologického vyšetrenia boli stanovované aj perinukleárne antineutrofilové protilátky (p-ANCA) . U pacientov s UC malo pozitívne p-ANCA 71,7 % detí a u CD len 11,4 %. Štatistickým spracovaním bol zistený jednoznačný signifikantný rozdiel medzi pacientami s UC a CD.
ZÁVER
V našom súbore pacientov mali deti s CD štatisticky významne vyššiu zápalovú aktivitu vo vyšetrovaných parametroch. Sedimentácia erytrocytov a CRP sú spoµahlivými ukazovateµmi aktivity ochorenia u pacientov s CD, aj v prípade, že ich klinické príznaky sú nevýrazné. Hodnoty trombocytov sú lepším ukazovateµom aktivity ochorenia ako sú hodnoty počtu leukocytov. V súbore vyšetrených pacientov sme nezistili význam vyšetrovania hladín sérových imunoglobulínov ako ukazovateµa aktivity zápalového procesu. Z laboratórnych vyšetrovacích metód použitých pri vyšetrení nášho súboru pacientov považujeme za veµmi užitočné vyšetrenie p-ANCA protilátok.
Pro přístup k článku se, prosím, registrujte.
Výhody pro předplatitele
Výhody pro přihlášené