Gastroenterologie a hepatologie

Gastroenterologie a hepatologie

ISSN 1804-803X (Online) ISSN 1804-7874 (Print)

Indexed in SCOPUS, CHEMICAL TITLES, EXCERPTA MEDICA/EMBASE, CHEMICAL ABSTRACTS, INIS ATOMINDEX, FOOD SCIENCE AND TECHNOL ABSTRACTS, BIBLIOGRAPHIA MEDICA ČECHOSLOVACA

Ekonomická efektívnosť liečby chronickej hepatitídy C peginterferónom α-2b a ribavirínom - slovenská farmakoekonomická štúdia

Igor Hužička1, Ján Bielik2

1Schering-Plough Central East AG, Bratislava
2Internistická ambulancia Nové Mesto nad Váhom


SÚHRN

Hužička I, Bielik J. Ekonomická efektívnosť liečby chronickej hepatitídy C peginterferónom α-2b a ribavirínom - slovenská farmakoekonomická štúdia

Cieľ: Zistiť, či je liečba chronickej hepatitídy C peginterferónom α-2b a ribavirínom ekonomicky efektívna v reálnych podmienkach slovenského zdravotníctva.

Metodika: Retrospektívne sme získali údaje o nákladoch na liečbu 140 pacientov s chronickou hepatitídou C alebo pokročilým chronickým ochorením pečene inej etiológie. Na ich základe sme pomocou Markovovho modelu vypočítali celoživotné zdravotnícke náklady na chronickú hepatitídu C a stanovili náklady na 1 rok získaného života pri protivírusovej liečbe.

Výsledky: Priemerné ročné zdravotnícke náklady na jedného pacienta predstavovali 19 361 Sk v prípade chronickej hepatitídy C neliečenej protivírusovými liekmi, 31 019 Sk v prípade kompenzovanej cirhózy, 187 252 Sk pri komplikáciách cirhózy a 327 530 Sk po transplantácii pečene. Náklady na 1 rok získaného života pri diskontovaní budúcich nákladov o 3 % ročne by v priemernej skupine pacientov dosiahli 105 740 Sk, v prípade pacientov s genotypom 1 by tieto náklady boli 191 310 Sk, kým u pacientov s genotypom 2 alebo 3 by bolo možné dosiahnuť úsporu celoživotných nákladov vo výške 16 490 Sk na 1 pacienta.

Záver: Náklady na liečbu chronickej hepatitídy C a iných chronických ochorení pečene na Slovensku sú porovnateľné s nákladmi v štátoch s vyspelejšími ekonomikami. Liečba chronickej hepatitídy C peginterferónom α-2b a ribavirínom je u nás z hľadiska nákladovej úžitkovosti efektívna.

Kľúčové slová: chronická hepatitída C - peginterferón α-2b - farmakoekonomika - náklady na ochorenie - nákladová úžitkovosť liečby.

SUMMARY

Hužička I, Bielik J. Economic effectivity of chronic hepatitis C (CHC) treatment by peginterferon α-2b and ribavirín - Slovac farmacoeconomy study

Goal: To investigate the cost-effectiveness of therapy of chronic hepatitis C with peginterferon α-2b and ribavirin in the context of the Slovak healthcare system.

Methods: We retrospectively obtained clinical data on the cost of treatment in 140 patients with chronic hepatitis C or advanced chronic liver disease of other etiology. Life-long cost of untreated and treated chronic hepatitis C was calculated using the Markov model and cost-effectiveness of antiviral therapy was evaluated by cost per life-year saved (LYS) analysis.

Results: The average medical cost per patient-year in case of chronic hepatitis C not treated with antiviral drugs, compensated cirrhosis, complicated cirrhosis, and after liver transplantation was 19 361 Sk (Slovak crowns), 31 019 Sk, 187 252 Sk, and 327 530 Sk, respectively. The cost per life-year saved using 3 % discounting was 105 740 Sk in the average group of patients and 191 310 Sk in patients with genotype 1. In patients with genotype 2 and 3 antiviral treatment would result in a life-time cost saving of 16 490 Sk per patient.

Conclusion: The cost of treatment of chronic hepatitis C and other chronic liver diseases in Slovakia is comparable with countries with more advanced economies. The treatment of chronic hepatitis C with peginterferon α-2b and ribavirin in Slovakia is cost-effective based on pharmacoeconomic calculations.

Key words: chronic hepatitis C - peginterferon α-2b - pharmacoeconomics - cost of disease - cost-effectiveness of therapy.

CSGH 2/2006

Úvod

Chronická hepatitída C (CHC) je ochorenie, ktoré svojím rozšírením, klinickým obrazom, priebehom i nákladmi predstavuje závažný medicínsky, spoločenský a ekonomický problém ako v zahraničí(1), tak aj na Slovensku(2). Jej prevalencia v SR sa odhaduje na 0,25-0,5 % dospelej populácie, čo predstavuje 10 000-20 000 chorých. Všeobecná zdravotná poisťovňa v roku 2004 vynaložila na liečbu pacientov s CHC viac ako 100 mil. Sk(3).

CHC je ochorenie, ktoré prebieha dlhú dobu oligosymptomaticky až asymptomaticky, avšak po 10-20 rokoch vedie k závažným komplikáciám, z ktorých najvýznamnejšie sú cirhóza pečene a hepatocelulárny karcinóm. Liečbu tohto ochorenia je preto treba posudzovať z dlhodobého hľadiska obdobne ako náklady vynaložené na protivírusovú liečbu(4). V súčasnosti je štandardom protivírusovej liečby CHC kombinácia peginterferónu (PEG-IFN) s ribavirínom(5). Úspešnosť tejto liečby vyjadrená percentom trvalých virologických odpovedí, tj. podielom pacientov, u ktorých dôjde k vymiznutiu vírusu v krvi 24 a viac týždňov po ukončení liečby, sa podľa literárnych údajov pohybuje okolo 60 %, pričom podstatne závisí najmä na genotype vírusu, keď u najčastejšieho genotypu 1 je úspešnosť liečby do 50 %, kým u genotypov 2 a 3 sa pohybuje okolo 80-90 %.

Údaje z európskych krajín aj USA(4) ukazujú, že napriek čiastočnej úspešnosti protivírusovej liečby a veľmi vysokým nákladom na ňu, je takáto liečba ekonomicky efektívna. Keďže relevantné údaje u nás chýbajú, rozhodli sme sa vykonať farmakoekonomickú analýzu nákladov vynakladaných na liečbu CHC a ekonomickej efektívnosti použitia kombinovanej liečby peginterferónom a ribavirínom v reálnych podmienkach slovenského zdravotníctva.

Metodika

Markovov model

CSGH 2/2006

Na predpovedanie priebehu a následkov neliečenej CHC ako aj dlhodobých výsledkov liečby sme použili publikovaný a externe validovaný rozhodovací analytický model(6). V tomto modeli je prirodzený priebeh ochorenia reprezentovaný súborom definovaných zdravotných stavov - štádií ochorenia. Každé štádium je definované klinickými príznakmi, histologickým nálezom a výsledkom virologického vyšetrenia. Čas v ňom reprezentujú ročné cykly, počas ktorých pacient buď zotrváva v danom zdravotnom stave, prechádza do iného zdravotného stavu, alebo umiera na následky svojho ochorenia alebo z iných príčin. Každá zmena zdravotného stavu má definovanú pravdepodobnosť jej výskytu počas ročného cyklu. Schéma Markovovho modelu aj s uvedením pravdepodobností prechodu medzi jednotlivými zdravotnými stavmi je v obr. 1.

Tento model je aplikovateľný na kohortu, ktorá je približne zhodná s kohortou, na ktorej bol model odvodený a validovaný. Ďalej model predpokladá, že priebeh ochorenia u pacientov, ktorí nedosiahli virologickú odpoveď, je rovnaký ako u neliečených pacientov a že títo pacienti už nie sú opakovane liečení. Predpokladá tiež, že pacienti, ktorí dosiahnu trvalú virologickú odpoveď, sú vyliečení a nie sú ďalej sledovaní. Model špecificky nezohľadňuje výskyt extrahepatálnych prejavov CHC ani ich vplyv na priebeh ochorenia, morbiditu, mortalitu či úspešnosť liečby.

Databáza klinických údajov

CSGH 2/2006

Kľúčom k realizácii slovenskej farmakoekonomickej štúdie bolo získanie údajov o skutočných nákladoch na liečbu jednotlivých štádií CHC. Tieto údaje sme získali z retrospektívne budovanej databázy údajov o pacientoch s chronickými ochoreniami pečene.

Databázu spracovala špecializovaná firma (EKOMED s.r.o., Košice). O poskytnutie údajov do databázy boli požiadaní všetci lekári pracujúci v Centrách pre diagnostiku a liečbu chronických vírusových hepatitíd. Za »centrá« boli považované všetky pracoviská, ktoré mali v čase konania štúdie zmluvné oprávnenie od zdravotných poisťovní na predpisovanie pegylovaného interferónu. Údaje sme získali zo všetkých vtedajších 12 centier. Finálna databáza obsahuje údaje za roky 2001 až 2004 v nasledujúcom členení.

CSGH 2/2006

Demografické údaje: vek, pohlavie, kraj trvalého bydliska a telesnú hmotnosť (aktuálnu hmotnosť v čase zaradenia do databázy a v čase každoročného spracovania údajov).

Údaje o ochorení: dátum stanovenia diagnózy, klinická diagnóza a histologická diagnóza v prípade, že bola k dispozícii. Údaje o pacientoch s chronickou hepatitídou C ďalej obsahovali genotyp a vírusovú nálož pred liečbou v prípadoch, že tieto vyšetrenia boli u pacienta vykonané.

CSGH 2/2006

Klinický priebeh ochorenia v danom roku bol zaznamenaný počtom návštev v ambulancii ošetrujúceho lekára (hlavné návštevy), ako aj počtom návštev u praktického lekára a iných špecialistov. Hlavné návštevy boli ďalej špecifikované ako komplexné (≥ 20 min) a kontrolné (< 20 min). Zaznamenaný bol počet laboratórnych vyšetrení rozdelených na: hematologické, základné biochemické (14 parametrov), špecializované biochemické, hemokoagulačné, sérologické, molekulárnobiologické, mikrobiologické a imunologické vyšetrenia. Zaznamenaný bol aj počet vyšetrení zobrazovacími metódami, so zvláštnym zreteľom na abdominálne USG, abdominálne CT, prípadne MR. Ostatné zobrazovacie metódy boli zaznamenané ad hoc. Špecializované vyšetrenia, ktoré boli aktívne vyhľadávané v dokumentácii zahŕňajú gastrofibroskopiu, GFS s ošetrením varixov, kolonoskopiu, perkutánnu biopsiu pečene, laparoskopiu a laparoskopickú biopsiu pečene. Lekár mohol uviesť ďalšie vykonané vyšetrenia podľa potreby. Samostatne boli zaznamenávané aj akékoľvek chirurgické výkony, vrátane samostatne účtovaného špeciálneho materiálu.

Preskripcia liekov bola sledovaná stanovením počtu balení daného lieku predpísaného jednak špecialistom, ako aj praktickým lekárom. Požadovala sa presná špecifikácia sily a veľkosti balenia. Počet sledovaných liekov nebol prakticky limitovaný.

Hospitalizácie boli sledované na základe počtu dní, ktoré bol pacient hospitalizovaný na internom a chirurgickom oddelení, na JIS, prípadne na inom type oddelenia, v špecializovanom ústave a v kúpeľoch.

Nepovinne boli sledované údaje o priemernej mesačnej mzde pred vznikom alebo zhoršením ochorenia pečene, počte dní práceneschopnosti, výške nemocenskej dávky, ušlej mzde, čiastočnej a trvalej invalidite a o sociálnych dôsledkoch ochorenia, konkrétne zmena postavenia v zamestnaní, zvýšenie životných nákladov v dôsledku choroby a zmena v osobných či rodinných vzťahoch. Voliteľne boli tiež zaznamenávané údaje o úhrade výkonov a hospitalizácií v príslušných zdravotníckych zariadeniach zo strany zdravotných poisťovní.

Údaje o úspešnosti liečby

CSGH 2/2006

V tejto práci sme hodnotili medicínsky a ekonomický efekt protivírusovej liečby CHC peginterferónom α-2b (PegIntron inj. pero, Schering-Plough) v kombinácii s ribavirínom (Rebetol cps., Schering-Plough). U oboch liekov sme uvažovali dávkovanie podľa hmotnosti pacienta, konkrétne u peginterferónu α-2b 1,5 mcg/kg 1krát týždenne a u ribavirínu 800-1200 mg denne. Ucelené slovenské údaje o úspešnosti takejto liečby nie sú k dispozícii. Pri modelovaní sme preto použili údaje z veľkej randomizovanej klinickej štúdie, kde pravdepodobnosť trvalej virologickej odpovede v celej kohorte pacientov bez ohľadu na vek, pohlavie, genotyp a stupeň fibrózy dosiahla 61 %, pričom u pacientov s genotypom 1 to bolo 49 % a u pacientov s genotypom 2 alebo 3 bola pravdepodobnosť TVO 78 %(7).

Údaje o nákladoch na liečbu

Pri farmakoekonomickom spracovaní priamych zdravotníckych nákladov podľa vyššie uvedených údajov sme postupovali nasledovne:

Výkony lekárov v ambulancii, laboratórne vyšetrenia, vyšetrenia zobrazovacími metódami a špecializované vyšetrenia boli ohodnotené bodovými hodnotami podľa bodovníka výkonov platného v roku 2004. Pri prepočte na koruny bola použitá cena bodu 0,40 Sk/bod resp. 0,28 Sk/bod, čo zodpovedá zmluvnej cene vo väčšine zdravotníckych zariadení, odkiaľ pochádzajú dáta. V prípade použitia špeciálneho zdravotníckeho materiálu, napr. bioptickej ihly, bola ich cena pridaná k cene výkonu. V prípade chirurgických výkonov sa postupovalo obdobne.

CSGH 2/2006

Finančné dôsledky preskripcie boli vyjadrené ako úhrada ZP pre daný liek na základe Opatrenia MZ č.  OPL0504-18363/2004-SL platného od 1. 10. 2004. Prípadný doplatok pacienta sme premietli do zvýšených životných nákladov v dôsledku choroby.

Náklady na liečbu peginterferonom α-2b a ribavirínom sme stanovili na základe vyššie uvedeného Opatrenia MZ. Dĺžka liečby v prípade genotypu non-1 bola 24 týždňov. U genotypu 1 bola v prípade virologickej odpovede uvažovaná dĺžka liečby 48 týždňov, resp. ak nedošlo k negativite HCV-RNA, tak uvažovaná dĺžka liečby bola 24 týždňov. Náklady spojené so stanovením včasnej virologickej odpovede (EVR) ani prerušenie liečby po 12. týždni v prípade jej neprítomnosti sme neuvažovali, keďže v sledovanom období nebola táto metodika u nás rutinne používaná.

Cena za hospitalizáciu bola prepočítaná pomocou ceny lôžkodňa, ktorá bola vypočítaná ako podiel maximálnej ceny za hospitalizáciu na danom type oddelenia v nemocnici III. typu uvedenej v Opatrení MZ č.  07045-4/2004-OAP a priemernej dĺžky hospitalizácie na danom oddelení.

Štatistické spracovanie

Kvantitatívne údaje boli spracované metódami deskriptívnej štatistiky pomocou programu Microsoft Excel 2000. Pokiaľ nie je uvedené inak, získané dáta uvádzame ako aritmetický priemer ± smerodajná odchýlka.

Modelovanie

Na modelovanie sme použili Markovov model popísaný vyššie implementovaný do formy počítačového algoritmu v programe SPEARS 1.5, ktorý láskavo poskytla spoločnosť Schering-Plough. Vstupmi tohto modelu sú náklady na ročnú liečbu jednotlivých štádií chronickej hepatitídy a zaobstarávacie náklady na peginterferón α-2b a ribavirín. Výstupy predstavujú: očakávaná dĺžka života, priemerné náklady na 1 liečebný cyklus peginterferónom α-2b a ribavirínom zohľadňujúce dávkovanie podľa hmotnosti a redukciu dávkovania, a celoživotné náklady na liečbu. Predpokladané budúce náklady je možné zhodnotiť ročným valorizačným koeficientom. V našej analýze sme počítali s budúcimi nákladmi bez valorizácie a so zhodnotením o 3 % ročne.

Ekonomické analýzy

CSGH 2/2006

Pri porovnávaní ekonomických dát sme vychádzali z nasledujúcich priemerných kurzov slovenskej koruny voči zahraničným menám v roku 2004: 33,50 SKK/USD, 39,50 SKK/EUR a 57,60 SKK/GBP. Staršie údaje o nákladoch boli prepočítané na ceny v roku 2004 koeficientom 3 % ročne.

Výsledky

Údaje do databázy poskytlo 16 lekárov zo všetkých vtedajších 12 pracovísk - Centier pre diagnostiku a liečbu chronických vírusových hepatitíd. Pracoviská, ktoré preberajú manažment pacienta po jeho vyšetrení a indikovaní liečby v uvedených centrách, neboli zahrnuté na výber pacientov do štúdie.

Z celkového počtu 4313 dospelých pacientov s chronickými hepatopatiami dispenzarizovaných v týchto centrách, vrátane 889 pacientov s chronickou hepatitídou C, bolo vybraných 140 reprezentatívnych pacientov na podrobnú farmakoekonomickú analýzu. Výsledný súbor je charakterizovaný priemerným vekom 48 ± 13 rokov (minimum 19, maximum 80 rokov). Tvorí ho 62 % mužov a 38 % žien. Priemerná telesná hmotnosť bola 72,7 ± 13 kg (minimum 42 kg, maximum 108 kg). Detailná charakteristika súboru podľa štádia pokročilosti hepatopatie je uvedená v tab. 1. Chronická hepatitídavC bola etiologickým faktorom u 67 % pacientov v súbore. Títo pacienti mali priemerný vek 41 ± 11 rokov. Muži tvorili 64 % súboru. Priemerná telesná hmotnosť bola 73 ± 12 kg. U týchto pacientov bol v 61 % zistený genotyp 1, u 35 % bol zistený vírus HCV genotypu 2 alebo 3 a u 4 % pacientov nebol genotyp uvedený.

Priemerné ročné zdravotnícke náklady na liečbu pacientov v jednotlivých štádiách CHC uvádza tab. 2. Náklady na sledovanie pacientov v 1. roku po úspešnej protivírusovej liečbe predstavovali 7806 Sk ročne. Náklady na sledovanie pacienta s CHC bez protivírusovej liečby predstavovali ročne 19 361 Sk. Náklady na liečbu kompenzovanej cirhózy boli 31 019 Sk ročne, náklady na liečbu komplikácií cirhózy dosiahli 187 252 Sk ročne a na udržiavaciu liečbu po transplantácii pečene až 327 530 Sk ročne.

Priemerné náklady na jeden liečebný cyklus kombináciou peginterferónu α-2b (PegIntron inj. pero) a ribavirínu (Rebetol 200 mg cps.) pri zohľadnení dávkovania podľa hmotnosti sú uvedené v tab. 3.

CSGH 2/2006

Údaje o priemernej dĺžke prežitia modelovej kohorty v prípade neliečenej chronickej hepatitídy C ako aj po liečbe peginterferónom α-2b a ribavirínom, ktoré sme získali aplikáciou Markovovho modelu, sú uvedené v tab. 4. Modelovú kohortu definovanú v počítačovom algoritme predstavovali predtým neliečení pacienti s priemerným vekom 44 rokov, so zastúpením mužského pohlavia 66 %, s priemernou hmotnosťou 82 kg, s prevalenciou genotypu 1 68 % a s prevalenciou cirhózy 7 %. Zistili sme, že pri kombinovanej liečbe možno očakávať predĺženie života pacientov v takejto kohorte v priemere o 5,59 rokov. V prípade pacientov výlučne s genotypom 1 predpokladať predĺženie ich života pri súčasnej liečbe v priemere o 4,44 rokov, kým u pacientov s genotypom 2 alebo 3 je to až o 8,31 rokov.

Aplikáciou údajov o priemerných ročných zdravotníckych nákladoch na liečbu jednotlivých štádií chronickej hepatopatie sme pomocou Markovovho modelu vypočítali celoživotné zdravotnícke náklady na neliečenú chronickú hepatitídu C a porovnali ich s celoživotnými zdravotníckymi nákladmi v prípade liečby CHC peginterferónom α-2b a ribavirínom. V tab. 5. sú tieto náklady uvedené bez zhodnotenia, kým v tabuľke 6 sú budúce náklady zhodnotené (diskontované) ročným koeficientom 3 %. Pre farmakoekonomické hodnotenie liečby chronických ochorení sa väčšinou používajú zhodnotené budúce náklady. Tie lepšie vyjadrujú súčasnú hodnotu budúcich nákladov, ktorá je pri 20ročnom priebehu ochorenia výrazne nižšia, ako keby sme ju počítali v nominálnych cenách.

Z údajov v tab.  5 a 6. vidíme, že liečba CHC kombináciou PEG-IFN a ribavirínu je v prípade celej kohorty, ako aj u pacientov s genotypom 1, spojená s dodatočnými nákladmi, ktoré môžu dosiahnuť 285 500 Sk, resp. až 407 480 Sk, kým u pacientov s genotypom 2 a 3 dochádza napriek značným výdavkom na protivírusovú liečbu k úspore celoživotných nákladov, ktoré predstavujú 335 400 Sk na 1 pacienta, resp. 16 490 Sk pri použití diskotácie. Farmakoekonomika hodnotí náklady v rámci ich vzťahu k prínosu liečby. Na farmakoekonomické zhodnotenie kombinovanej liečby CHC peg-IFN a ribavirínom sme pomocou výsledkov uvedených v tab.  4., 5. a 6. vypočítali náklady na 1 rok získaného života (LYS, life-year saved), ktoré sú uvedené v tab. 7. Konštatujeme, že priemerné náklady na 1 rok získaného života v celej modelovej kohorte predstavujú 105 740 Sk v diskontovaných cenách. U genotypu 1 sú tieto náklady vyššie a predstavujú 191 310 Sk v diskontovaných cenách. Liečba pacientov s genotypom 2 a 3 nevyžaduje žiadne dodatočné náklady, naopak vedie k úspore celkových nákladov vo výške 16 490 Sk na 1 pacienta v diskontovaných cenách.

Rozprava

Analýza parametrov skúmaného súboru s modelovou kohortou dokázala vysokú mieru zhody. Odlišnosť bola zistená len v priemernej hmotnosti modelového súboru (82 kg), ktorá bola vyššia ako skúmaného súboru (73 kg). Pri použití nižšej dávky peginterferónu α-2b (100 mcg), ktorá zodpovedá priemernej hmotnosti nášho súboru, by náklady na kombinovanú liečbu klesli o cca 12 %.

Pri porovnaní zistených nákladov na liečbu CHC na Slovensku s nákladmi v USA, v Nemecku, v Španielsku a vo Veľkej Británii (tab. 8.) zisťujeme, že cena liečby CHC v skorých štádiách je na Slovensku »prekvapujúco« drahšia. Tento stav je pravdepodobne zapríčinený používaním hepatoprotektív, častejšími kontrolami, resp. započítaním vyšetrení súvisiacich s liečbou peginterferónom. Najväčší rozdiel sa zaznamenal v prípade hepatocelulárneho karcinómu, ktorý by mohol súvisieť s možnou vyššou mierou chirurgickej intervencie a event. aj chemoterapie. Zaujímavou je skutočnosť, že vo väčšine pokročilých štádií neprekročili náklady pomer 1:3,5. Pravdepodobným vysvetlením je, že na Slovensku je pacient s CHC častejšie alebo dlhšie hospitalizovaný.

Náklady na liečbu chronickej hepatitídy vrátane nekomplikovanej cirhózy sú porovnateľné s nákladmi na liečbu iných chronických ochorení GIT, ako napr. Crohnova choroba(8). Liečba komplikácií cirhózy je však extrémne nákladná. Pacient s CHC v priemere strávi v štádiu dekompenzovanej cirhózy menej ako 1/10 trvania ochorenia, pričom na liečbu týchto komplikácií je nutné vynaložiť takmer 50 % celkových nákladov. Napriek tomu mortalita v štádiu dekompenzovanej cirhózy zostáva vysoká. Včasná protivírusová liečba CHC dokáže týmto nepriaznivým následkom zabrániť. Ekonomickým ukazovateľom tejto klinickej efektivity je cena nákladov na 1 rok zachráneného života (LYS). V našej štúdii hodnota 1 LYS pri použití uvednej liečby predstavovala cca 105 740 Sk, tj. cca 3150 USD, resp. 2680 EUR. Táto hodnota bola vyššia, ako sme pôvodne predpokladali. Náš odhad pred realizáciou tejto štúdie znel na sumu cca 70 350 Sk, tj. 2100 USD(4). Porovnaním tejto ekonomickej efektívnosti s údajmi so zahraničia (tab. 9.) možno konštatovať, že uvedená hodnota vyznieva pozitívne aj pri zohľadnení rozdielov v celkovej ekonomickej výkonnosti jednotlivých krajín.

CSGH 2/2006

Nakoľko na Slovensku nemáme možnosť porovnať náklady na 1 LYS voči iným ochoreniam, uvádzame na ukážku údaje zo zahraničia: v prípade vakcinácie proti pneumokokovej infekcii - 9425 USD, pri skríningu darcov krvi voči HIV nákaze - 14 017 USD, pri koronárnom bypase - cca 23 350 USD(6) a v prípade dialýzy až 45 000 USD(9). Vývoj na Slovensku nedospel zatiaľ k snahe stanoviť hornú hranicu nákladov na 1 LYS (resp. QALY), ktorá je samozrejme multifaktoriálne podmienená, najmä však celkovou ekonomickou výkonnosťou krajiny. V krajinách s vyspelou ekonomikou a za hornú hranicu považuje suma cca 50 000 USD(6).

Náš príklad ukazuje, že nemožno izolovane hodnotiť len náklady na liečbu akéhokoľvek ochorenia. Je potrebné zvážiť celkový prínos liečby vzhľadom k potrebným nákladom a porovnať ho s inými všeobecne akceptovanými medicínskymi postupmi.

Ekonomický prínos včasnej protivírusovej liečby by mohol vyniknúť ešte viac, keby sa nám podarilo vyčísliť aj nepriame zdravotnícke a spoločenské náklady spojené s CHC, ktoré v zahraničí predstavujú 67-72 % celkových nákladov(10,11). Valídne údaje potrebné na takýto výpočet sa nám vzhľadom k retrospektívnemu charakteru štúdie nepodarilo získať. Z existujúcich dát možno konštatovať, že časť pacientov s kompenzovanou cirhózou a prevažná väčšina pacientov s komplikáciami cirhózy je v plnom invalidnom dôchodku. Ak uvážime, že neliečený pacient s CHC prežije v štádiu cirhózy v priemere 7,87 rokov a s komplikáciami cirhózy 1,62 rokov, kým priemerný pacient po protivírusovej liečbe žije o 5,6 roka dlhšie a v štádiu cirhózy a jej komplikácií strávi o polovicu času menej (tab. 4.), sú potenciálne straty ekonomickej produktivity v dôsledku CHC značné.

Záver

Výsledky prvej slovenskej farmakoekonomickej štúdie, ktorá na základe Markovovho modelu analyzuje celoživotné náklady na CHC, dokazujú možnosť pomocou tohto modelu zistiť náklady na chronicky prebiehajúce progresívne ochorenie s vysokou mierou validity. Liečba pacientov na príslušných pracoviskách bola indikovaná predovšetkým z klinického hľadiska. Spätná väzba v centrách sa z pohľadu ekonomickej efektivity získala po oznámení výsledkov tejto štúdie.

Farmakoekonomika ponúka komplexný pohľad na ochorenie hlavne v schopnosti dokumentovať pomer ekonomickej nákladovosti a klinickej efektivity. V prípade CHC sa prvý raz prepočítala cena za 1 rok zachráneného života, ktorú reprezentuje suma 105 740 Sk pri liečbe peginterferónom α-2b a ribavirínom. Tento aspekt je významný nielen pre kategorizáciu nových a finančne náročných liekov, ale aj pre ich odbornú i spoločenskú akceptáciu.

Z komplikácií, ktoré môžu byť do určitej miery spoločné pre prípadné ďalšie farmakoekonomické štúdie, je vhodné spomenúť získavanie údajov poznačené absenciou znalostí o reálnych nákladoch na jednotlivé vyšetrenia a hospitalizácie a najmä bariéry na strane lekárov aj pacientov pri získavaní údajov o nepriamych, tj. ich osobných ako aj spoločenských nákladoch.

Literatúra

1. Wong JB, McQuillan GM, McHutchison JG, et al. Estimating future hepatitis C morbidity, mortality, and costs in the United States. Am J Publ Health 2000; 90: 1562-1569.

2. Skladaný Ľ, Lovrantová E. Hepatitída C - novinky v liečbe. Via practica 2005; 5.

3. Chalupová V. Farmakoekonomika v gastroenterológii a hepatológii z pohľadu zdravotnej poisťovne. Farmakoekonomika IX., Bratislava 9. júna 2005./Prednáška./

4. Bielik J, Hužička I. Farmakoekonomika liečby chronickej vírusovej hepatitídy C. Farmakoekonomika a lieková politika 2004; 1(1): 27-32.

5. Glasa J, Skladaný Ľ, Holomáň J. Liečba chronickej vírusovej hepatitídy C. Metodické listy racionálnej farmakoterapie 2004; 8(37): 1-8.

6. Bennett WG, Inoue Y, Beck R, et al. Estimates of the cost-effectiveness of a single course of interferon-alpha2b in patients with histologically mild chronic hepatitis C. Ann Intern Med 1997; 127: 855-865.

7. Manns M, McHutchison J, Gordon S, et al. Peginterferon ?-2b plus ribavirin compared with interferon α-2b plus ribavirin for initial treatment of chronic hepatitis C. A randomised trial. Lancet 2001; 358: 958-965.

8. Bielik J, Hlista M, Černok S, et al. Farmakoekonomika Crohnovej choroby na Slovensku. Čes Slov Gastroent Hepatol 2001; 55(6): 225-228.

9. Buti M, Casado AM, Fosbrook L, et al. Cost-effectiveness of combination therapy for naďve patients with chronic hepatitis C. J Hepatol 2000; 33: 651-658.

10. Leigh JP, Bowlus ChL, Leistikov BN, et al. Cost of hepatitis C. Arch Intern Med 2001; 161: 2231-2237.

11. Shiell A, Law MG. The cost of hepatitis C and the cost-effectiveness of its prevention. Health Policy 2001; 58: 121-131.

12. Salomon J, Weinstein MC, Hammitt J, et al. Cost-effectiveness of treatment for chronic hepatitis C infection in an evolving patient population. JAMA 2003; 290: 228-237.

13. Siebert U, Sroczynski G, Rossol S, et al. Cost effectiveness of peginterferon ?-2b plus ribavirin versus interferon α-2b plus ribavirin for initial treatment of chronic hepatitis C. Gut 2003; 52: 425-432.

14. Buti M, Casado AM, Fosbrook L, et al. Cost-effectiveness of combination therapy for naive patients with chronic hepatitis C. J Hepatol 2000; 33: 651-658.

15. Stein K, Rosenberg W, Wong J. Cost effectiveness of combination therapy for hepatitis C: a decision analysis model. Gut 2002; 50: 253-258.

16. Buti M, Medina M, Casado A, et al. A cost-effectiveness analysis of peginterferon α-2b plus ribavirin for the treatment of naive patients with chronic hepatitis C. Aliment Pharmacology 2003; 17: 687-694.

Poďakovanie

Za poskytnutie údajov do databázy by sme radi poďakovali nasledujúcim lekárom (v abecednom poradí): F. Gazdík, SZÚ-ÚPKM, Bratislava; Š. Hrušovský, I. interná klinika, FNsP Bratislava; P. Jarčuška, I. interná klinika, FN L. Pasteura, Košice; P. Kirschner, Infekčné oddelenie, NsP Lučenec; D. Krkoška, Infekčná klinika, Martinská FN, Martin; V. Kupčová, III. interná klinika, FNsP Bratislava; K. Laktiš, Klinika infekčnej a geografickej medicíny, FN Bratislava; E. Lovrantová, Infekčné oddelenie, FNsP F.D. Roosevelta, Banská Bystrica; M. Oltman, Gastroenterologická klinika, FNsP Bratislava; J. Pastvová, Interné oddelenie, NsP Trenčín; A. Pellová, Infekčná klinika, FN. L. Pasteura, Košice; M. R. Piják, I. interná klinika, FNsP Bratislava; I. Schréter, Infekčná klinika, FN L. Pasteura, Košice; Ľ. Skladaný, Interná klinika, FNsP F.D. Roosevelta, Banská Bystrica; M. Szántová, III. interná klinika, FNsP Bratislava; J. Šudová, Klinika infekčnej a geografickej medicíny, FNsP Bratislava.

Čes a Slov Gastroent a Hepatol 2006; 60(2): 83-90


Zpět